Tieto sýrske aktivity – útok na Rakku a oslobodenie oblasti Deir ez Zor sú vo vážnom rozpore s presadzovanými plánmi bývalej Obamovej administratívy, ktorá sa snažila situáciu diplomaticky manipulovať počas rokovaní v Ženeve. Američania uvažovali o možnosti rozdelenia Sýrie pod rúškom plánov na jej federalizáciu.

Rakka a Mosul hrajú v plánoch niektorých amerických diplomatov a politikov dôležitú úlohu, sú súčasťou plánu na zbrzďovanie ruského a čínskeho vplyvu v regióne Blízkeho východu. Američania sa vo svojej arogancii prepočítali, keď rátali s možnosťou, že Rakku získajú pod svoj vplyv pomocou zástupnej armády zloženej s Kurdov.

Rakka je totiž dôležitým centrom sunnitskej kmeňovej konfederácie a Rakka vždy hrala dôležitú úlohu pri formovaní sunnitskej identity. Predstava, že by posvätné miesta Sunnitov získali pod kontrolu Kurdi, vyburcoval sunnitské povedomie a tak zrazu USA narazili aj v Rakke a zčasti aj v Mósule na veľký problém.

Je naozaj otázne a prekvapujúce, ako mohli americké elity Obamovej administratívy prehliadnuť tak dôležitý faktor, vďaka ktorému výrazne stratili podporu sunitského obyvateľstva (Šiítsky odpor voči USA je zrejmý už niekoľko desaťročí).

Podľa slov Vladimira Ahmedova, politológa a analytika z Ruskej Akadémie vied je americké diletanstvo priam zarážajúce a on so svojími kolegami neveriacky sledoval americké aktivity, pretože nechcel jednoducho uveriť tomu, že USA naozaj nevedia akú veľkú chybu spravili. Keď Američania vrhli svoju zástupnú armádu Kurdov do útoku voči Rakke, pričom vo vrcholnej fáze bojovej operácie ich Kurdov odmietli podporiť arabské batalióny, bolo už len otázkou času, kedy Kurdi v bojoch o Rakku vykrvácajú a utrpia porážku. Do bojov o Rakku sa proti Kurdom dokonca začali zapájať aj miestni obyvatelia, ktorí s ISIS výraznejšie nesympatizovali a do kurdsko-amerického útoku na Rakku sa držali v úzadí.

Ako neskôr vysvitlo, plán na Rakku sa pripravoval ešte v lete 2014, kedy bol Barack Obama a jeho tím najviac presvedčený o svojej sile a prevahe. Američania rozohrali v rokoch 2013 a 2014 udalosti na Ukrajine, silneli americké aktivity voči Sýrii a zaujímavo sa vyvíjala situácia v Iraku, kde napriek bombardovaniu Američanov a koalície štátov EÚ neustále silnel ISIS. Boli to práve členovia ISIS, ktorí v júni 2014 kedy iracké jednotky utrpeli drvivú porážku a utekali pred hrdlorezmi z ISIS. Zbrane, ktoré ISIS získal od irackej armády lídri teroristov okamžite dali k dispozícii teroristom v Rakke a tí zvýšili tlak na jednotky legitímneho sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Američania sa potom horúčkovito snažili svoje postavenie v Rakke zlepšiť. Keď im vybuchla kurdská karta, sústredili sa na podporu Turkov. No vstup Ruska do konfliktu na jeseň 2015 a pokus o puč voči Erdoganovi zamiešal výdatne všetky karty a tak momentálne USA čelia viacerým nepríjemným problémom. Nedôverujú im Turci, nedôverujú im Kurdi, nedôveruje im Izrael, nesmierne zosilnel ruský vplyv a Asad zachránil svoje postavenie.

Navyše americká zástupná armáda zo sýrskych teroristov utrpela niekoľko ťažkých porážok, ktoré značne znížili ich bojový potenciál a čo je najhoršie nedarí sa im ani v irackom Mosule. Celá oblasť je momentalne tak výrazne destabilizovaná, že podľa viacerých analytikov sa situácia môže zlepšiť len totálnou likvidáciou viacerých zoskupení. Bitka o Rakku a Mósul bude veľmi zložitá a bude trvať minimálne niekoľko mesiacov.

Americký plán na odstránenie Asada a následnú federalizáciu a rozdelenie Sýrie sa nedarí. Narazil totiž na rozhodný odpor Ruska a Číny. Teraz, má americká zástupná armáda, zložená z rôznych teroristických zoskupení obrovské problémy v Aleppe, Mosúle, Latakii, pričom sa k USA veľmi vlažne stavajú už aj Turci a Kurdi pribudol Američanom ďalší problém – zvyšovanie vojenskej prítomnosti Ruska, Číny, Egypta a Iránu v celom regióne. USA sa nejako výraznejšie môžu spoliehať ani na bohaté režimy Perzského zálivu – americké vzťahy so Saudskou Arábiou sú vážne narušené, navyše “hrdinskú saudskú armádu” naháňajú už v južných saudských provinciách príslušníci jemenských partizánskych skupín bez tankov a letectva, vyzbrojení len kalašnikovmi a RPG.

Posilnenie pozícii Ruska, Číny, Iránu v regióne Blízkeho východu znamená krach amerických plánov, ktoré uviedla ešte svojho času Condolezza Riceová. Americký plán rátal s preformátovaním Iraku a Sýrie za pomoci chaotizácie zapríčinenej hybridnými vojnami, regionálnymi rozporami medzi sunnitmi a šiítmi a celkovým zhoršením sociálnej a ekonomickej situácie na Blízkom východe.

Ruský vstup do Sýrie v roku 2015 znamenal prielom vo svetovej politike a ukončil nezákonné americké experimenty na Blízkom východe. Rusko a Čína sú dostatočne silnou garanciou, vďaka ktorej sa bude môcť občianska vojna v Sýrii ukončiť a ťažko skúšané sýrske obyvateľstvo sa konečne dočká mieru.