Môj profil 
Predplatné
Ešte v roku 2017 boli USA hlavným trhom pre získanie čínskych investícií: priame zahraničné investície (PZI) Číny v Spojených štátoch dosiahli 29 miliárd USD. V roku 2018, po vypuknutí obchodnej vojny, príliv čínskeho kapitálu prudko klesol: PZI predstavovali len 5,4 miliardy dolárov. Čínske fondy rizikového kapitálu investovali v roku 2018 do amerických startupov 4,8 miliardy USD. Ale v prvom štvrťroku 2020 predstavovali rizikové investície iba 400 miliónov dolárov. Rizikový kapitál sa samozrejme aj preto tak nazýva, pretože je investovaný do relatívne rizikových podnikov. Ak sa však ku všetkým rizikám pridá politická neistota, investičné prostredie sa stáva neprijateľným.
Čínske spoločnosti sú na čiernej listine ministerstva obchodu a zrazu boli oddelené od spolupráce s americkými partnermi. Americký výbor pre zahraničné investície (CFIUS) sa snaží pod zámienkou národnej bezpečnosti uzavrieť rad priemyselných odvetví pre čínsky kapitál. Alebo spätne skúmať už vykonané transakcie, ako tomu bolo v prípade zmluvy čínskej Bytedance a amerického Startup musical.ly, ktorej výsledkom bol vznik videoportálu Tik Tok, ktorý sa stáva populárnym po celom svete.
Za takýchto okolností Čína hľadá ďalšie trhy pre svoje investície, napríklad v Afrike. Čínske fondy Qingliu Capital, Jiuhe Venture Capital a Shaka Ventures investovali do nigérijskej GONA so sídlom v Lagose a ponúkajú bezhotovostné platobné služby pre verejnú dopravu. Čínsky výrobca smartphonov Transsion, ktorý zaujíma viac ako 58% afrického trhu, investoval 40 miliónov dolárov do nigérijskej platobnej spoločnosti PalmPay.
Americké spoločnosti tiež znižujú svoju investičnú aktivitu v Číne. Hoci podľa výsledkov roka 2019, ako uvádza spoločnosť ródium Group LLC, americké investície v Číne mierne vzrástli, a to na 14 miliárd dolárov, k čomu však došlo len vďaka veľkým dlhodobým projektom, ako je výstavba závodu Tesla v Šanghaji alebo petrochemického komplexu Exxon Mobil v kantóne (Kuang–čou). A v prvom štvrťroku tohto roka tvorili americké investície rizikového kapitálu v Číne iba 600 miliónov dolárov, čo je polovica priemerného objemu štvrťročných investícií v predchádzajúcich rokoch. Americká politika voči Číne sa dramaticky zmenila – tieto dve krajiny sa teraz stali strategickými súpermi. Preto bude trend vzájomného vzďaľovania sa od seba pokračovať aj v budúcnosti, povedal Sputniku odborník z Centra pre svetovú ekonomiku a rozvoj pri Čínskom inštitúte pre štúdium medzinárodných problémov Jiang Yuechun.
“Myslím, že hlavným dôvodom je skutočnosť, že v americkej politike voči Číne došlo k zásadným zmenám. V decembri 2017 zverejnili USA novú stratégiu národnej bezpečnosti a Čína v nej bola označená za strategického súpera. Kým predchádzajúce vzťahy s Čínou boli založené na spolupráci s prvkami hospodárskej súťaže, teraz sú naopak založené na konkurencii s prvkami spolupráce. Za týchto okolností sa americká stratégia vo vzťahu k Číne zmenila na politickej, ekonomickej i vedecko–technickej úrovni. Je vykonávaná politika ,oddeľovanie‘. V poslednej dobe dali USA v oblasti investícií tiež jasne najavo, že budú nielen obmedzovať čínske investície v Spojených štátoch, ale aj znižovať svoje vlastné investície v Číne. Vidíme, že táto situácia úplne súvisí so zmenou americkej politiky voči Číne.
Mánia “rozvodu“ s Čínou núti Washington revidovať celú svoju investičnú politiku voči Číne. Trumpova správa v týchto dňoch vyzvala americké penzijné fondy, aby upustili od investícií do indexov, kde môžu byť prítomné akcie čínskych spoločností, aby sa údajne vylúčila možnosť financovania čínskeho podnikania na úkor amerických daňových poplatníkov. Už v roku 2017 sa Federálna rada pre penzijné investície v USA (FRTIB) rozhodla, že dôchodkové fondy sa budú pri svojich investičných rozhodnutiach riadiť najširším indexom MSCI All Country World. Ide o kapitálovo zvážený index spoločností zo 47 krajín. A 7,5% váhy tohto indexu pripadá na čínske spoločnosti.
Otázkou je, kto bude následkom toho poškodený? Čínsky index CSI 300 tento rok vykazuje takmer najlepšie výsledky na svete, a to napriek epidémii koronavírusu. V roku 2020 pridal už 3%, zatiaľ čo svetové akciové trhy prevažne strácajú. Napríklad index S & P 500 stratil počas rovnakej doby 3%, FTSE 100 prišiel o 1,6%. Čínske spoločnosti sú teraz na vzostupe. Vzdať sa investícií znamená stratiť potenciálne dobré dividendy. V investičnom “rozvode“ medzi Čínou a Spojenými štátmi sa preto môžu USA ocitnúť v horšej situácii, hovorí expert Jiang Yuechun.
“V podmienkach globalizácie ekonomiky môže byť akákoľvek hospodárska spolupráca medzi krajinami buď obojstranne prospešná, alebo naopak môže priniesť všetkým stratu. Iba úroveň vplyvu sa môže líšiť. Zdá sa, že v situácii klesajúcich vzájomných investícií utrpia Spojené štáty väčšie škody. Je všeobecne známe, že čínska ekonomika rastie od počiatku politiky reforiem a otvorenosti. A situácia zostáva nezmenená. Pre iné vyspelé ekonomiky je ťažké súťažiť s Čínou, pokiaľ ide o potenciál hospodárskeho rastu. Čína a Spojené štáty, či už v obchode alebo v investíciách, by mohli mať z tejto spolupráce veľké výhody vďaka rýchlemu rozvoju čínskej ekonomiky. Pokiaľ bude spolupráca ukončená, samozrejme dôjde k stratám. Ale z hľadiska Číny, aj keď nebudú americké investície, rovnako budeme rozvíjať spoluprácu s inými krajinami a celkovo to nebude mať vážny dopad na rozvoj čínskej ekonomiky.“
.JPG)
.jpg)
.jpg)
