Washington 29. marca 2023 (HSP/Dailyreckoning/Foto:Pixabay)
Už som písal o tom, ako Ukrajina ťažko prehráva svoju vojnu s Ruskom. Americké a britské médiá sú v tejto téme neustálym zdrojom dezinformácií a lží, takže nie je prekvapujúce, že väčšina Američanov verí, že Rusko prehráva
Ale jednoducho to nie je pravda, píše prominentný ekonóm James Rickards.
Viac ako 200 000 mŕtvych ukrajinských vojakov hovorí akoby z hrobu o tom, ako veľmi Ukrajina prehráva. Stratili veľkú časť svojho najlepšieho personálu a na frontové línie posielajú čerstvých vojakov, ktorí majú len základný výcvik. Mnohí z nich nevydržia dlhšie ako pár dní.
Na druhej strane Rusko práve mobilizuje 400 000 nových vojakov.
Ukrajina má tiež málo munície, zatiaľ čo Rusko dramaticky zvyšuje jej výrobu. Rusko si tiež udržiava značný náskok v každej hlavnej kategórii vybavenia od lietadiel cez tanky až po delostrelectvo.
Posledné hurá?
Zdá sa, že Ukrajina sa pripravuje na významnú jarnú ofenzívu, ktorú podporí nová technika z NATO a čerství vojaci vycvičení v krajinách NATO, ale pripravuje sa na ňu aj Rusko.
Zdá sa, že ide o poslednú snahu zatlačiť Rusko späť na bojisko, ale jej úspech, ak sa uskutoční, nie je ani zďaleka istý.
Čo ak sa to nepodarí? Čo potom?
Finančné sankcie USA medzitým nielenže veľmi zlyhávajú (rubeľ je silnejší ako pred vojnou a podľa prognóz by mal ruský rast v roku 2023 percentuálne prevýšiť rast USA), ale ako bumerang poškodili viac USA ako Rusko.
Ruská centrálna banka nedávno oznámila prírastok svojich zlatých rezerv o 30 metrických ton. Stalo sa tak po roku stagnácie, ktorá bola spôsobená skôr nevykazovaním než neakvizíciou. Je to len ďalší neúspech Bidenovej administratívy v oblasti sankcií.
Môže byť politika Bidenovej vlády voči Ukrajine ešte horšia? Odpoveď znie áno.
Západu dochádzajú zbrane
Zatiaľ čo USA dodávajú moderné zbrane na Ukrajinu, výrazne sa vyčerpáva náš vlastný arzenál, čo spôsobuje, že USA nie sú pripravené na vedenie vojen v iných horúcich oblastiach vrátane Taiwanu a Blízkeho východu.
Čo je ešte horšie, USA dovolili, aby ich priemyselné kapacity upadli natoľko, že nedokážu rýchlo vyrobiť zbrane, ktoré by nahradili tie, ktoré sa posielajú na Ukrajinu. Jednoducho USA nemôžu začať vyrábať všetky tieto zbrane a muníciu zo dňa na deň. Nie je to ako druhá svetová vojna. Už nemajú taký typ priemyselnej ekonomiky.
Trvalo by roky, kým by sme vyrobili také množstvo zbraní a munície, o akom teraz mnohí hovoria.
Ani Európa nepomôže. Jej ozbrojené sily sú schránkou a ich kapacita na výrobu zbraní je ešte slabšia ako v USA.
Toto geopolitické fiasko prichádza v čase, keď USA s najväčšou pravdepodobnosťou vstúpia do vážnej recesie, keď sa objavuje globálna finančná kríza, keď dolár rýchlo stráca pozíciu svetovej platobnej meny, keď je nábor do armády v kríze, pretože armáda kladie dôraz na prebujnenú ideológiu namiesto bojových schopností, a keď sa protivníci od Číny po Irán pripravujú využiť slabosť USA vo svojich vlastných regiónoch.
Spojené štáty sú mimo hry
Popri tom všetkom sa inde objavujú dôležité príbehy, ktoré rovnako ohrozujú záujmy a moc USA. Najdôležitejším príbehom je nedávne stretnutie medzi čínskym súdruhom Si Ťin-pchingom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom medzi múrmi Kremľa v Moskve.
Stretnutia na najvyššej úrovni medzi hlavami štátov nie sú ničím výnimočným. Toto však bolo viac ako len ďalšie stretnutie na najvyššej úrovni. Bol to akýsi coming-out party nového svetového poriadku, ktorý odsúva USA na vedľajšiu koľaj.
Toto je najjednoduchší spôsob, ako pochopiť, čo sa deje, pomocou metafory pokerovej hry: USA, Čína a Rusko sú jediné superveľmoci na svete. Existuje mnoho ďalších dôležitých mocností a ja netvrdím, že sa nepočítajú, ale len USA, Čína a Rusko sa považujú za superveľmoci.
Teraz si predstavte hru pokru, na ktorej sa zúčastňujú tieto tri veľmoci. V pokeri existuje staré príslovie: Ak sedíte pri stole a neviete, kto je hlupák… ste hlupák vy.
V každom trojstrannom súboji má zmysel, aby dve zo strán spolupracovali na rozdrvení tretej. Keď je tretí hráč zlikvidovaný (príde o všetky žetóny), dvaja preživší sa môžu obrátiť proti sebe. To je jednoducho dynamika moci. USA túto dynamiku implicitne chápali od konca druhej svetovej vojny.
Keď USA pochopili poker
USA a Rusko (vtedy Sovietsky zväz) viedli počas studenej vojny existenčný boj. Čína nebola v 50. a 60. rokoch 20. storočia veľmocou, ale bola fakticky izolovaná a nebola silným spojencom Ruska.
V 70. rokoch 20. storočia Richard Nixon videl vzostup Číny a rýchlo podnikol kroky, aby ukončil izoláciu Číny a urobil z nej spojenca USA. Sovietsky zväz sa v 70. rokoch dostal do hospodárskeho úpadku a v 80. rokoch utrpel politický úpadok. Potom prišiel pád Berlínskeho múru v roku 1989. V roku 1991 bol Sovietsky zväz oficiálne rozpustený a vznikla Ruská federácia.
Spojené štáty sa za vlády Georgea Busha opäť obrátili a urobili si z Ruska spojenca, aby kontrolovali silu Číny. To sa v 90. rokoch osvedčilo, pretože Rusko privatizovalo a smerovalo k demokracii, zatiaľ čo Čína bola pod hnevom kvôli masakre na Tchien-an-men (1989) a čínskemu zostreleniu amerického prieskumného lietadla (2001).
Potom sa pokerová hra začala výrazne kaziť.
“USA sú za hlupáka”
Vzostup Putina po roku 1999 rozzúril neokonzervatívcov aj progresívcov v USA, ktorí chceli, aby sa Rusko stalo bábkou Západu. Putin bol nacionalistická a pronáboženská osobnosť, ktorá vrátila Rusko k tradičnejšiemu konzervatívnemu štátu.
Potom sa Rusko stalo ľavicovým boxovacím vrecom, pretože to bol vhodný spôsob, ako racionalizovať neúspešnú kampaň Hillary Clintonovej (2016) a pošpiniť Donalda Trumpa. Napokon sa rusko-ukrajinská vojna, ktorú vyprovokovali USA po roku 2014, stala zámienkou na úplné vylúčenie Ruska z medzinárodného systému.
Zároveň bol potenciál obrovských ziskov v Číne pre americké podniky neodolateľný, a to aj napriek “hrozným výsledkom Číny v oblasti ľudských práv”. Časom sa USA zbavili predstavy, že Čína bude “taká ako my”, ak bude mať dostatok času. Ukázalo sa, že Čína je krutá diktatúra a ešte horší nepriateľ ako bývalý Sovietsky zväz.
Kde je USA teraz? Čína a Rusko sú blízkymi spojencami a USA sú v pozícii čudáka a hlupáka.