Ruskí novinári majú už dlho pocit, že doma pre Donalda Trumpa neexistuje normálny život. Že je perzekvovaný, šikanovaný, prenasledovaný, snažia sa ho obžalovať a alebo rovno priviesť do hrobu. Že sa doslova nemôže dostať z výsluchov. Že mu dokonca Twitter zrušil účet.

Takže správa, že FBI prehľadala floridské sídlo miliardára Mar-a-Lago, mohla v zahraničí zapôsobiť len na málokoho. Niečo v zmysle – prepáčte, ale nie je Trumpové sídlo prehľadávané dvakrát do mesiaca?

Vlastne nie. Pre USA je to bezprecedentná udalosť – a tomu zodpovedajú aj komentáre. Guvernér tej istej Floridy Ron DeSantis nazval svoju krajinu „banánovou republikou“, čím narážal na prenasledovanie politických oponentov.

Trump je nielen bývalý prezident, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj budúci prezident. Prinajmenšom zostáva lídrom volebných sympatií medzi republikánmi, zatiaľ čo väčšina demokratov odmieta veriť v znovuzvolenie Joea Bidena.

Mar-a-Lago prehľadalo najmenej 30 agentov (podľa niektorých správ až sto). Samotný exprezident v dome nebol a existuje teória, že federáli to tak zámerne načasovali: podľa protokolu by museli hostiteľa spútať, aby ho obmedzili až do konca prehliadky. V takom prípade by bol škandál ešte vypuklejší.

Nakoniec po šoku Trumpových hostí federáli otvorili trezor a zobrali si jeho obsah so sebou. Hľadali dokumenty. Podľa výpovedí hostí – akékoľvek.

Podľa údajnej verzie obžaloby si Trump pri odchode z Bieleho domu vzal so sebou množstvo tajných dokumentov, hoci ich mal odovzdať do štátneho archívu. To už je federálny trestný čin, preto sa doň zapojila FBI.

Samotný Trump trvá na tom, že si vzal len osobnú korešpondenciu vrátane listu od Kim Čong-una a že Joe Biden o prehliadke v Mar-a-Lago vedel. Biely dom to kategoricky popiera.

Aj Richard Nixon slávne poprel, že by jeho ľudia boli zapletení do škandálu Watergate. Podstata škandálu spočívala v tom, že federáli prehľadali sídlo prezidentskej kampane Demokratickej strany a nasadili doň „štenice“. Potom sa ukázalo, že hlava štátu klamala, chystalo sa obvinenie a Nixon dobrovoľne odstúpil – ako prvý a posledný v histórii amerického prezidentstva.

Zdá sa, že tieto príbehy spája aj to, že v oboch prípadoch ide o sprisahanie spravodajských služieb proti pánovi prezidentovi. Lenže teraz je to priamočiarejšie – ide o sprisahanie proti osobe, ktorá je prehľadávaná, a nie proti osobe, ktorú sa snažia prostredníctvom prehľadávania určiť.

Mimochodom, necelé dva roky pred svojou rezignáciou, ale po vypuknutí škandálu, vyhral Nixon voľby proti demokratickému kandidátovi McGovernovi v 49 z 50 štátov. Vo voľbách v roku 2024 sa neočakáva rovnaký triumf republikánskeho kandidáta – Amerika sa od čias Nixona veľmi zmenila, ale musel by sa stať zázrak, aby celkovo prehral.

A aby sa týmto kandidátom nestal Trump, snažia sa ho odstaviť. Demokrati využívajú poslednú šancu, aby zabránili odvetnému súboju s „neznesiteľným sexistom“, ktorého už odpísali.

Dajú sa pochopiť. Vzhľadom na Trumpov egocentrizmus sa po víťazstve určite pomstí. Tak Demokratickej strane, ako aj Bidenovej rodine a FBI. Aj bez ohľadu na bezprecedentné prehliadky sa federáli rovnako podieľali na fabrikovaní „ruského prípadu“ spolu s demokratickými funkcionármi. Teraz sa naznačuje, že tamten bol síce vymyslený, ale všetky ostatné prípady proti Trumpovi sú „skutočné“.

Je ich naozaj veľa. Dva dni po prehliadke vypovedal Trump na prokuratúre svojho hlavného domovského štátu, tesne demokratického New Yorku, v ďalšom prípade. Presnejšie, navštívil prokurátora, pričom vopred všetkých varoval, že odmietne vypovedať a že prípad, v ktorom sú jeho spoločnosti podozrivé z daňových únikov, je ďalším príkladom politického prenasledovania.

Môže to tak byť. Prokurátori, ktorí prípad stíhajú, sú podozrivo často odvolávaní a podstata tvrdení je mimoriadne spletitá a nepoukazuje na Trumpa osobne.

Existuje aj tretí prípad – prízrak útoku na Kapitol. Aj jeho vyšetrovanie nie je ukončené a podozriví z pokusu o štátny prevrat sedia za mrežami napriek tomu, že ich čin nebol ozbrojený. Trump by mohol byť na poslednú chvíľu „pripútaný“ k „štátnemu prevratu“ – a veľmi vplyvní ľudia pracujú na tom, aby sa tak stalo.

Ak nie jeden, tak druhý, ak nie druhý, tak tretí – jeden z prípadov sa určite podarí (a federáli majú jednoznačne väčšiu šancu ako newyorská prokuratúra). Napriek hystérii, ktorú vyvolávajú konzervatívne médiá, to však ešte nie je dôvod obávať sa o Trumpa.

Prísne vzaté, môže kandidovať na prezidenta a vyhrať voľby aj vo väzení. A hneď potom sám sebe udeliť amnestiu. Americké právo to nezakazuje, pokiaľ súd neuloží osobitný trest zákazu výkonu verejnej funkcie (až doživotie).

Takáto kampaň by bola senzáciou. To však môže byť príliš extravagantné aj pre Trumpa – a pravdepodobnejší je iný výsledok. V najhoršom prípade miliardára omilostí niekto, kto namiesto neho v roku 2024 vtrhne do Bieleho domu pod republikánskou vlajkou. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude práve guvernér Floridy DeSantis – dôsledný a krikľavý „trumpovec“.

Vzhľadom na Bidenovu katastrofálnu nepopularitu viacerí americkí politickí analytici naznačujú, že škandál s pátraním a vypočúvaním Trumpovi v kampani len pomôže.

To znamená, že demokrati si situáciu zhoršili tým, že sa snažili vymyslieť niečo, čo by zabránilo odvete „červenohlavého monštra“ (ďalšia častá urážka v liberálnej tlači).

Je pravda, že politológovia to hovoria najmä na konzervatívnej FoxNews. Existuje aj iný názor: v porovnaní s DeSantisom je kandidát Trump podstatne zraniteľnejší. Je zaťažený chybami z minulosti, má nepríjemnú povahu a napokon, v čase volieb bude mať 78 rokov. Biden má teraz 79 rokov – a je vidieť, že je to problém.

Paradoxné, ale pravdivé: Trump je volebným lídrom, najpopulárnejším politikom v krajine, ale zároveň jediným možným republikánskym kandidátom, ktorý by nakoniec mohol prehrať s demokratickým kandidátom – nie s Bidenom, ale s nejakým Petom Buttigichom (ministrom dopravy, ktorého si súčasný prezident vraj predstavuje ako svojho nástupcu).

To by mohlo naznačovať, že máme do činenia s rafinovanejším sprisahaním – sofistikovanou kombináciou, ktorej cieľom je rozhnevať a vystrašiť Trumpa, spochybniť ho, vyzvať ho na boj a urobiť tak jeho kandidatúru nevyhnutnou (pretože zatiaľ oficiálne neoznámil svoju kandidatúru zachovávajúc si manévrovací priestor). Takúto konšpiráciu však treba odmietnuť: súčasná americká vláda sa nezdá byť schopná takejto rafinovanej hry.

Niekedy však je to presne také, ako to vyzerá. Priamy a tupý príkaz, ktorý sa stal poslednou kvapkou pre nekompetentnú administratívu Spojených štátov na ceste k politickej katastrofe.