Môj profil 
Predplatné
Bratislava/Washington 5. novembra (TASR/HSP/Foto: madison.com, youtube.com)
Americká ekonomika nevytvára dosť pracovných miest, musí sa viac koncentrovať na súkromný sektor – nie na vládny sektor – a potrebuje tiež menej vládnych regulácií, povedal bývalý americký kongresman Scott Klug, ktorý nedávno navštívil Bratislavu.
Republikánsky politik a podnikateľ z Wisconsinu zdôraznil, že administratíva súčasného amerického prezidenta Baracka Obamu zlyhala hlavne v ekonomických otázkach a “nezamestnanosť hovorí sama za seba” – ekonomika USA povolila a má najhoršie výsledky za posledných 40 rokov. Poukázal na zastaraný americký daňový systém a priveľa vládnych programov, ktoré odčerpávajú financie. Podľa jeho slov treba tieto programy prehodnotiť a niektoré zrušiť.
Ako ďalej vysvetlil Klug, Spojené štáty sú krajinou, v ktorej v súvislosti so zodpovednosťou jednotlivca a zodpovednosťou vlády “vždy bolo isté napätie”. Ozrejmil, že z filozofického hľadiska je v USA systém, ktorý má tendenciu viac sa spoliehať na jednotlivcov – na rozdiel od prvkov európskeho socializmu. Podotkol, že sú rozdiely medzi tým, ako sa dá začať podnikať v Spojených štátoch a v Európe, pričom spomenul napríklad flexibilitu pracovnej sily.
Najať a prepustiť pracovníkov je v Spojených štátoch jednoduchšie, ľudia majú menej voľných dní. Kým v Nemecku je šesť týždňov dovolenky, väčšina Američanov si musí vystačiť s tromi týždňami – je to skrátka odlišný prístup, poznamenal Klug v rozhovore pre TASR. Zároveň poukázal na potrebu akcelerovať súkromný biznis v USA a znovu vliať život americkým technologickým inováciám, pretože “ak spomalíte inovácie, ekonomika sa zastaví”.
Bývalý kongresman pripomenul, že ekonomika USA a zvyšku sveta je previazaná – keď sa zastaví americká ekonomika, pocíti to celý svet. Poukázal na očividné problémy eurozóny a vyzdvihol, že SR si vie poradiť s dlhom, ale problémom zostávajú Grécko, Španielsko, Portugalsko. Klug dodal, že ak by aj USA boli na tom ekonomicky dobre, ale padlo by euro, len ťažko možno očakávať ekonomický rast. Podľa jeho slov by svetovej ekonomike pomohlo, ak by boli Spojené štáty priebojnejšie.
“Stále máme najväčšiu ekonomiku sveta, keď nerastie, nemôže rásť ani zvyšok sveta,” vysvetlil Klug. V súvislosti s Obamovou zahraničnou politikou republikán povedal, že sa stačí pozrieť na situáciu spred štyroch rokov. Demokratický kandidát kritizoval vtedajšieho amerického prezidenta Georgea W. Busha, že bol príliš tvrdý voči Iránu a Severnej Kórei.
Obama hovoril, že ak by mal možnosť, viedol by dialóg, a to by politiku týchto krajín zmenilo. Podľa Kluga sa však ich politika nezmenila, čo znamená, že „Obama bol naivný“. Dodal, že vo svete sú aj “zlí ľudia”, sú režimy, na čele ktorých stoja zlí ľudia. Môžete si želať zmenu, ale to neznamená, že sa niečo naozaj zmení, poznamenal republikán.
Klug úprimne povedal, že osobne nikdy nebol priateľom toho, aby americké jednotky bojovali v Afganistane a treba “odtiaľ odísť”. Vyjadril však názor, že vtedy nebola iná možnosť, ako zakročiť proti Talibanu. Pripustil, že problém invázie do Iraku je “ťažkou otázkou”, pretože v prípade jadrových zbraní sa mýlili americké i nemecké tajné služby.
Na otázku TASR, či takí bohatí ľudia ako republikánsky kandidát Mitt Romney vedia pochopiť starosti obyčajných ľudí, Klug s úsmevom odpovedal, že výrok o 47 percentách (čo nebudú Romnyeho voliť, lebo závisia od Obamovej vlády) bol vytrhnutý z kontextu. Ako ďalej vysvetlil, Romney tým chcel povedať, že treba zmeniť daňový systém, lebo 47 percent ľudí v USA neplatí dane. Neznamená to, že by Romney o týchto ľudí nedbal, skonštatoval Klug, hoci pripustil, že republikánsky kandidát svoj výrok povedal zle.
Inak vidí Obamov “odpočet” a Romneyho perspektívu bývalý demokratický kongresman Larry LaRocco z Idaha. Podčiarkol fakt, že demokratický prezident nastúpil do úradu v zlej situácii, ekonomika sa rútila do recesie a bolo treba robiť opatrenia. Obama však prijímal rozhodnutia s ohľadom na strednú vrstvu. Šéf Bieleho domu urobil štrukturálne zmeny ekonomiky a pohol veci vpred v mnohých oblastiach – v energetike, zdravotníctve, vzdelávaní.
“Myslím si, že demokrati sú priamo spojení so strednou vrstvou,” odpovedal La Rocco na otázku TASR o rozdieloch v politickom myslení demokratov a republikánov v Spojených štátoch. Podľa jeho slov demokrati chápu, že títo ľudia sú motorom ekonomiky, tvrdo pracujú a zaslúžia si pozornosť. Ak ide ekonomika dole, demokrati sú pripravení pomôcť. Uvedomujú si tiež význam odborov, pretože je dôležité, aby ťažko pracujúci ľudia mali dobré pracovné podmienky a zdravotnú starostlivosť.
LaRocco znovu poukázal na najväčší výdobytok demokratov na vnútropolitickej scéne – na Obamovu zdravotnícku reformu, ktorej zámerom bolo poskytnúť zdravotnícke zabezpečenie miliónom nepoistených Američanov. Hoci republikáni svojou troškou neprispeli, americký Najvyšší súd prelomovú reformu v podstate odobril. Zdravotnícke zabezpečenie patrí aj k srdcovým témam bývalého kongresmana, dokonca sám kedysi pripravil reformu – podobnú Obamovej. LaRocco vychádzal priamo z poznatkov z terénu, pred vstupom do Kongresu totiž zbieral skúsenosti tým, že prešiel desiatky krátkodobých zamestnaní. Vozil odpadky, zbieral jablká, pomáhal v reštauráciách, v domoch sociálnych služieb. Zoznamoval sa s ľuďmi a s ich každodenným starosťami. Videl, ako radoví Američania kvôli práci riskujú zdravie, a aby ušetrili, nenavštívia ani zubára.
“Bola to pre mňa úžasná skúsenosť, bol som v kontakte s ľuďmi,” povedal La Rocco a vyslovil presvedčenie, že politici by takouto školou života mali prejsť aj v súčasnosti. Ak chcú rozhodovať o záchranároch, mali by absolvovať službu na pohotovosti, mieni bývalý kongresman.
LaRocco si však uvedomuje, že demokrati nezrealizovali všetko, čo si naplánovali. Neprijala sa imigračná reforma, ani “dopravný zákon” (pozn. TASR – legislatíva na podporu infraštruktúry). Po voľbách však vidí možnosti spolupráce medzi Demokratickou stranou a konzervatívcami. Veľa vecí podľa jeho názoru zaviazlo v Snemovni reprezentantov na neústupčivosti predstaviteľov hnutia Tea Party. Američania ale budú po voľbách chcieť viac kompromisov a väčšiu spoluprácu, predpokladá LaRocco, ktorý kritizoval i pomery v Senáte. Prostá väčšina hlasov nestačí a mnohí boli frustrovaní, zhodnotil washingtonskú politickú realitu. Domnieva sa tiež, že pracovné tímy spojené z republikánov a demokratov – venujúcich sa spoločným otázkam – by mali byť väčšie a vytvárať tlak na straníckych politických lídrov Senátu.
Za najväčšiu chybu Romneyho kampane označil LaRocco skutočnosť, že republikáni nemajú rozpracované konkrétne programové detaily. Pripomenul, že keď republikánsky kandidát na viceprezidenta Paul Ryan diskutoval v televízii s viceprezidentom Joeom Bidenom, dokázal ponúknuť len rámcové návrhy, či už v oblasti zahraničnej politiky, alebo programu Medicare. Ekonomické plány mali päť bodov – bol to len jeden list papiera, nič konkrétneho. Republikánska platforma bola viac-menej založená len na kritike demokratického prezidenta a vyzývaní ľudí, aby im verili, že bude lepšie a vytvoria pracovné miesta.
LaRocco sa zmienil aj o Romneyho slabine, keď jeho kampaň nezverejnila republikánove daňové priznanie, čo ho urobilo zraniteľným voči kritike – ľudia chceli o ňom vedieť viac. Chyba tímu okolo demokratického kandidáta zas spočívala podľa niekdajšieho kongresmana v tom, že ako šéf Bieleho domu mal Obama viac chodiť priamo medzi ľudí a nespoliehať sa tak veľmi na televízne obrazovky. Životný príbeh Afroameričana, ktorý sa ujal úradu v Bielom dome, však podľa LaRocca stále inšpiruje. “Myslím si, že je to dobrý človek,” povedal demokrat o americkom prezidentovi.
.JPG)
.jpg)
