Urazený Erdogan arogantne cvičí s Nemeckom

Ankara 15. apríla 2016 (HSP/polikus.ru/Foto:TASR/AP)

Turecký prezident Erdogan sa cíti byť urazený nemeckými novinármi a satirikmi a dáva to Európe ostentatívne najavo. Nechcel by som teraz byť v koži kancelárky Merkelovej, ktorá musí tento problém riešiť. Tancovanie medzi nášľapnými mínami typu:  Erdogan – sloboda slova – nemecká verejnosť – imigranti  sa ukazuje pre Merkelovú značne náročnou činnosťou. Pravdepodobne jej spôsobuje bezsenné noci, v ktorých môže akurát rozmýšľať o svojich čoraz rýchlejšie sa znižujúcich volebných preferenciách.

V Európe sa totiž čoraz evidentnejšie ukazuje, že o Erdoganovi možno hovoriť len pozitívne alebo nijako – iná forma neexistuje. Erdogan, ktorý sa kvôli svojím politickým činom čoraz častejšie stáva terčom kritiky vo svete sa dokonca v nervozite znížil až k tomu, že v posledných týždňoch podal dve trestné oznámenia na nemeckých žurnalistov a satirikov.

Prvý škandál súvisel s vysielaním satirického programu na nemeckom telekanále Extra -3. Kvôli tejto satire si Turci v Ankare predvolali nemeckého veľvyslanca, ktorému doručili protestnú nótu, prekvapení Nemci sa zmohli len na chabý protest. V tom nejasne zazneli pojmy ako demokracia, sloboda slova a pod.

Erdogana, o ktorom prívrženci konšpiračných teórii tvrdia, že sa považuje  za “sultána všetkých sultánov” však nemecké názory a výhovorky absolútne nezaujímali. Dokázal to takmer okamžite, keď satirik Jan Bemernann na telekanále ZDF uviedol satirický program, v ktorom si pod drobnohľad vzal okrem iného aj Erdoganov postoj k národnstným menšinám v Turecku a politickej opozícii. Tento vzťah možno nazvať slušne ako veľmi problematický a vzdialený demokratickým štandardom (strieľať kurdské, sýrske, afgánske, iracké, palestínske srbské ženy a deti a pod. osobne nepovažujem za demokratický štandard – týka sa to aj iných štátov, nielen Turkov).

Osobne som Bemernannov príspevok nevidel, ale nepovažujem dnešný nemecký politický humor a satiru za primitívne a hrubé. Navyše som presvedčený, že žiaden z normálnych štátnikov by sa nemal znižovať k tomu, aby na vtipy o svojej osobe reagoval rozčúlením sa do nepríčetnosti.

Videl som už množstvo uverejnených vtipov a satirických príspevkov o Putinovi, Obamovi, Hollandem, Cameronovi, Merkelovej, ktoré boli naozaj niekedy dosť tvrdé, vyšli v renomovaných novinách či televíziach a nikto z takto zobrazených politikov sa neznížil k tomu, aby začal proti autorom takýchto „nehorázností“ bojovať právnou, alebo mocenskou cestou.

Na Slovensku máme také príslovie, že „trafená hus zagága“ a zdá sa (podľa gagotu), že Bemernann svojou satirou trafil naozaj dobre. Možno Erdoganovi chýbajú peniaze, kvôli ruským útokom na turecké cisterny kradnúce ropu zo Sýrie a ruskému embargu voči Turecku.

Uvidíme, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať. Podľa mňa sa kaša nikdy nejedáva taká horúca ako sa dúcha a situácia sa postupne upokojí. Nateraz to ale vyzerá tak, že nemecké politické špičky pri riešení problémov so satirou, slobodou slova, Erdoganom a pod.  zaujali pozíciu mŕtveho chrobáka. Je to pochopiteľné, na jednej strane nechcú dráždiť Erdogana a takisto si chcú zachovať tvár pred vlastnými obyvateľmi. Z Bruselu sa už totiž veľmi dlho kotkodáka smerom k ostatným európskym krajinám o slobode slova, demokracii, gender ideológii a liberalizme,  takže by vyzeralo prinajmenej divne, keby sa nemecké politické špičky v tejto situácii stotožnili s Turkami a súhlasili by s potrestaním nemeckého satirika.

Možno by Nemcom v tejto prekérnej situáci pomohlo, keby nemecký mainstream objavil stopu spájajúcu Bemernanna s Kotlebom – to by určite Merkelová a pravdoláskari mohli hodiť vlastného občana cez palubu a vzťahy s nervóznym Erdoganom by sa rýchlo znova upevnili.

Zatiaľ ostávajú Bemernannovi len oči pre plač. Hrozí mu vysoká finančná pokuta, možno trest – tri roky väzenia. Jeho dom údajne chráni nemecká tajná služba, pretože sa objavili vyhrážky voči jeho osobe zo strany neznámych páchateľov a medzi „vtipálkami“ sa na internete šíria rady, aby požiadal o azyl v Rusku.

Ale zdá sa, že pomaly svitá na lepšie časy. Vyzerá to tak, že sa konečne prebrali nemeckí žurnalisti. Tí si pravdepodobne uvedomili, že podobný osud ako Bemernanna môže čakať v budúcnosti aj ich, stačí ak sa nejakému politikovi znepáčia. Mnohí zo žurnalistov – a nielen so ZDF, ktorá daný Bemernannov príspevok odvysielala – sa pridávajú na stranu satirika a ich kritický hlas počuť čoraz silnejšie. Asi si spomenuli na okrídlené novinárske heslo – že novinári musia byť strážni psi demokracie.

Spoločenstvo, v ktorom politická moc bráni ľuďom slobodne vyjadriť svoj názor je odsúdené na zánik.

Na to by nemalo zabudnúť viacero politikov, nielen Merkelová.

Branislav Krasnovský