„Súčasná právna úprava umožňuje ÚPN vykonávať rôznorodé aktivity týkajúce sa obdobia skúmania totality a osvetovej činnosti. Novela tieto činnosti zásadne obmedzuje. ÚPN bude musieť skončiť s organizáciou Festivalu slobody, ktorý je jedným z najúspešnejších, každoročne organizovaných projektov. Novela znamená stop aj pre Múzeum zločinov komunizmu, či pokračovanie natáčania dokumentárnych filmov na tému zločinov a obetí totality. ÚPN bude musieť ukončiť aj všetky svoje výchovno-vzdelávacie aktivity určené študentom a mladým generáciám. Už sa nedostaneme na školy, teda práve tam, kde podľa prieskumov najviac lovia svojich podporovateľov extrémisti. Prijatím nového organizačného poriadku a štruktúry ÚPN sa môže veľa nepohodlných zamestnancov zo dna na deň ocitnúť bez prace. Sú to vyprofilovaní ľudia, ktorí pre dokumentáciu zločinov totalitných režimov robia maximum. Takto hazardovať s osudom ÚPN, so snom Jána Langoša, ktorý tento Ústav založil, sa v čase rastu domáceho extrémizmu a ťažkých geopolitických výziev, môže nepríjemne vypomstiť,“ varuje Ondrej Krajňák, predseda správnej rady ÚPN.

ÚPN vyjadruje vážne znepokojenie aj nad navrhovaným presunom jeho riadenia z predsedu správnej rady na celú správnu radu ako 9 členný kolektívny orgán. Takáto zmena ide proti moderným trendom budovať nezávislé inštitúcie, ktoré sú schopné odolávať politickým tlakom. Kým doteraz ÚPN fungoval ako štandardná verejnoprávna inštitúcia, novelou sa zmení na inštitúciu podriadenú politickým vplyvom, kde bude navyše takmer nemožné vyvodiť akúkoľvek formu zodpovednosti. Takáto štruktúra bude viesť k nefunkčnosti ÚPN, a k vzniku napätia a neistoty u zamestnancov. „Je to paradoxné, ale akoby nás história teraz dobehla. Kolektívne riadenie, ktoré chcú poslanci v ÚPN zavádzať, sa v minulosti neosvedčilo. Až príliš pripomína sovietske politbyro.“ doplnil Krajňák.

Pre ÚPN je znepokojujúci aj fakt, že súčasný predseda správnej rady bude priamo zákonom zbavený svojej funkcie pred uplynutím funkčného obdobia.

„Novela predstavuje najväčší zásah do činnosti ÚPN od čias jeho vzniku v roku 2003. Žiadna vládna garnitúra sa nesnažila umlčať ÚPN tak, ako sa to snaží urobiť súčasná vládna koalícia. Je pravdepodobné, že zvýšená aktivita ÚPN je pre časť politického spektra neprijateľná či už ideologicky alebo politicky. Zverejňujeme dokumenty o prenasledovateľoch a obetiach totality, nebojíme sa viesť veľké súdne spory, ako napríklad spor s Andrejom Babišom, a principiálne ochraňujeme autentické archívne dokumenty. Minulosť môže niekomu prekážať, my sa ju snažíme objektívne dokumentovať a z tohto kritéria neustúpime pred žiadnym politickým tlakom, nech je už motivovaný čímkoľvek. Tým zostaneme verný odkaz Jána Langoša,“ doplnil Krajňák.

K navrhovanému predčasnému ukončeniu svojho funkčného obdobia Krajňák uviedol: „ Zvolenie do funkcie predsedu ÚPN som vnímal ako možnosť slúžiť ľuďom, vzdelávať mládež, robiť osvetu, informovať o zločinoch, ktoré sa u nás diali a dotkli sa takmer každej jednej rodiny, a tak prispieť k budovaniu pamäti národa. Momentálne nemám obavu o seba, ale o ďalšie fungovanie ÚPN. Mal by som ju keby tu sedel ktokoľvek. Ja nechcem byť ten, kto tu zhasne svetlo a dovolí, aby sa potme prekrúcali a relativizovali naše dejiny.“

Podľa právneho zástupcu ÚPN, Pavla Poláčka, z advokátskej kancelárie POLÁČEK & PARTNERS „Navrhovaná novela má viacero právnych problémov. Predkladatelia novely avizovali, že sa ňou má riešiť situácia v ÚPN a vzťah jeho predsedu so správnou radou. Právne je však neprípustné, aby zákon riešil konkrétnu situáciu a vzťahoval sa na konkrétnu osobu. Takýto zákon je ústavne neprípustný. Rovnako sa ako problémové javí skrátenie funkčného obdobia súčasného predsedu ÚPN priamo zákonom. Okrem týchto právnych otáznikov má novela aj niekoľko legislatívnych chýb. Novelu hodnotím ako zjavnú nadprácu; je to skôr politický, ako právne kvalifikovaný dokument. Novela obmedzuje kompetencie ÚPN, je šitá na konkrétnu situáciu, z čoho vyplývajú aj jej ústavnoprávne problémy.“

ÚPN bude ďalší legislatívny proces pozorne monitorovať a ďalej postupovať v záujme ochrany činnosti a zákonného poslania ÚPN.

TASR informoval hovorca ÚPN Peter Juščák.