“Na Slovensku máme v súčasnosti štyri nemocnice, kde sa transplantácia obličiek vykonáva, a to v Banskej Bystrici, v Martine, v Košiciach a v Bratislave,” dodala Dedinská.
Pred tým, než sa človek stane darcom orgánov musí podstúpiť rôzne vyšetrenia na infekčné alebo onkologické choroby, ktoré by darcovstvo znemožnili. „Jeden darca môže zachrániť život až siedmim pacientom. Transplantácie srdca, pečene a pľúc sú život zachraňujúce výkony, transplantácia obličky významne skvalitňuje a hlavne predlžuje život pacientom,“ dodala Dedinská.
Darcovstvo obličiek má oproti ostatným výhodu. Nakoľko sú párový orgán, človek prežije len s jednou z nich, a teda je tu možnosť darcovstva aj od živého človeka. Na Slovensku takéto transplantácie predstavujú len 10 %. Obličku väčšinou daruje niekto z rodiny, aby znížili potransplantačné komplikácie a genetické nezhody. „Ak totiž nemá vhodného živého darcu obličky, musí byť zo zákona zaradený do dialyzačného programu a až potom môže byť zaradený na čakaciu listinu. Liečba je časovo náročná, dialýzu musí absolvovať spravidla trikrát do týždňa, čo pacientov limituje v ich osobnom, ale najmä pracovnom živote. Pri darovaní obličky od živého darcu tieto problémy úplne odpadnú.“ dodáva docentka Dedinská.
Na Slovensku sa orgány odoberajú od darcov s mozgovou smrťou. Najčastejšie sú to pacienti s rozsiahlym zakrvácaním do mozgu alebo pacienti s cievnou príhodou. Veľmi často sa nimi stávajú aj ľudia po pádoch či rôznych ťažkých poraneniach hlavy. Predstava motorkárov ako najčastejších darcov orgánov nie je pravdivá. „Pri vážnych dopravných nehodách jazdec na motorke utrpí vážne zranenia, kde nastáva devastácia orgánov a často krát umierajú na mieste,“ dodala docentka.