Kyjev/Washington 14. mája 2016 (HSP/rusvesna/Foto:TASR/AP-Charles Dharapak, Mykhailo Markiv)

V poslednom čase je čoraz badateľnejšie rozčarovanie Bruselu a Washingtonu z toho, čo sa deje na Ukrajine. Situácia zašla dokonca až tak ďaleko, že medzi analytikmi sa už zaužíval pojem – Ukrainian fatigue (ukrajinská únava)

Ukrajinci sú zaskočení a nemilo prekvapení. Dostali sa totiž k materiálu Vincenta Morelliho, analytika amerického Kongresu, ktorý vypracoval v otázke Ukrajiny veľmi skeptickú analýzu. Dokument s názvom „Súčasné problémy a politika USA“ publikoval 27 apríla 2016 a dokument sa vyjadruje na adresu Ukrajiny značne kriticky.

V prvom rade Morelli uviedol, že nová vláda vedená Vladimírom Grojsmanom diplomaticky povedané nebudí u USA nadšenie.

Grojsman je úzko prepojený s prezidentom Ukrajiny Porošenkom a oligarchickými kruhmi, čo je dôkazom toho, že efektívny boj proti korupcii sa u Grojsmana a jeho vlády nedá očakávať.

Takisto odstavenie Natálie Jaresko a Ajvarasa Abromavičusa je podľa amerického analytika dokladom toho, že reformy ukrajinských politikov nezaujímajú. Podľa Morelliho dokumentu je Grojsman ešte menej dôveryhodný, ako Arsenij Jacenjuk.

Optimizmus nebudí ani situácia s Minskými protokolmi, realizáciu ktorých Kyjev neustále spomaľuje. Morelli chápe, že Ukrajinci ponímajú Minské protokoly ako zradu národných záujmov a obávajú sa reakcie obyvateľstva. Podľa Morelliho je veľmi pravdepodobné, že turbulencie na ukrajinskej politickej scéne sa budú prehlbovať  a už na jeseň sa môžu uskutočniť predčasné parlamentné voľby. Morelli sa obáva augusta 2016, ktorý podľa neho bude kritickým mesiacom pre Ukrajinu.

V júli 2016 EÚ pod vedením USA najpravdepodobnejšie presadí predĺženie sankcií proti Rusku, uskutoční sa summit NATO v Poľsku, kde sa bude rokovať o osude Ukrajiny. Nie je vylúčené, že tieto udalosti využije Ukrajina na to, aby pritiahla na seba pozornosť a hrozí obnovenie bojových operácii na východe Ukrajiny, ktoré nie je momentálne v záujmoch USA.

Politológ Andrej Zolotarev, ktorý okomentoval Morelliho dokument pripustil, že Washington je znechutený politikou ukrajinskej vlády a môže pristúpiť k razantnejšiemu nátlaku na Ukrajinu. Podľa jeho slov Peter Porošenko už výstrahu dostal, keď ho nepozvali na fórum venujúce sa aktívnemu boju proti korupcii, ktoré sa v týchto dňoch uskutočňuje v Londýne.

Vadim Truchačov ruský odborník a politilóg z Ruského Gosudarstvenneho Institutu v Moskve nepredpokladá, že by situácia prišla až tak ďaleko a USA a EÚ by začali razantnejšie tlačiť na Ukrajinu. Navyše podľa jeho slov netreba zabúdať, že politická špička Ukrajiny sa môže etablovať len ak s tým Západ súhlasí. To však neznamená, že Západ nemôže na Ukrajinu tlačiť, stačí napríklad znížiť objem finančnej pomoci od ktorej je Kyjev závislý a ukrajinskí politici sa poslušne zaradia na svoje miesto.

Podľa slov Vadima Truchačova USA momentálne potrebujú od Porošenka, aby odstavil najviac problémových politikov na ukrajinskej politickej scéne, ktorí už splnili svoju úlohu tým, že radikalizovali situáciu na začiatku Majdanu a teraz už ich nikto nepotrebuje.

Ide o politikov s úzkym prepojením na krajne pravicové kruhy na Ukrajine, politikov spojených s vraždením ruskojazyčného civilného obyvateľstva v Odese, Mariupoli, či jedincov, zodpovedných v prípade vrážd novinárov Buzinu a Kalašnikova v Kyjeve. Skončila sa totiž doba podpory ukrajinských politikov „len kvôli ich modrým očiam a nenávisti k Rusku“.

Washington je takisto znechutený z netransparentných finančných operácii Ukrajincov. Finančná podpora, ktorú Kyjevu pošlú USA a EÚ sa záhadne stráca v rukách ukrajinských oligarchov a sľubované reformy, či zlepšenie stavu krajiny sú v nedohľadne.

Vadim Truchačov navyše uvádza, že USA momentálne reálne spolupracuje aj s Júliou Tymošenkovou a jej Opozičným blokom.  USA navyše vždy etablovalo svojich ľudí do rôznych táborov, aby nestrácali možnosť ovplyvňovať politicky dianie v záujmovej oblasti. Navyše striedaním podpory Tymošenkovej a Porošenkovi vzbudzujú u oboch rôzne falošné nádeje, pričom USA udržiavajú svoj vplyv aj vo výrazne protiruských politických zoskupeniach, či naopak u umiernenejších politických predstaviteľov.

Alexander Špunt, riaditeľ ruského Inštitútu politickej analýzy súhlasí s Morelliho správou a nevylučuje takisto možnosť, že príde k vyostreniu situácie na Donbase. Podľa jeho mienky Ukrajina rozčarovala svojich západných sponzorov vo viacerých bodoch:

1. Nepodaril sa ukrajinský Blitzkrieg na Donbase. Ak by zahynulo aj 100 000 Rusov na Donbase, medzinárodné organizácie by privreli oči, pretože hlavný cieľ – získanie Ukrajiny, Krymu a pod. by bol splnený. Predlžovanie vojny ich vtiahlo hlbšie do diania na Ukrajine, ako predpokladali a finančná podpora Ukrajiny ide z vrecák sponzorov Majdanu.

2. Nehorázna korupcia a netransparentné narábanie s pomocou zo Západu. Ani USA a ani Brusel si síce nerobili ilúzie o tom, že ukrajinskí politici sú krištáľovo čistí, ale aj ich šokovala miera korupcie, ktorá na Ukrajine existuje. Noví ukrajinskí politici sú viac skorumpovaní ako Janukovyčova vláda, voči ktorej tak rozhodne vystupovali.

3. Totálna a absolútna politická impotencia ukrajinských politických predstaviteľov vo vzťahu k formovaniu krajiny. Neustále rozpady rôznych koalícii, totálny prepad Jacenjukovej politiky, neschopnosť viesť zmysluplne krajinu a dokonca aj neschopnosť budiť zdanie existovania nejakej politickej koncepcie, to všetko dráždi Západ. Jediné, čo ukrajinských politikov spája je chuť privatizovať, korumpovať a dostať sa k deleniu financií poskytnutých Západom.

Podľa slov Alexandra Špunta USA už jasne Ukrajine naznačili, že za týchto okolností nemôže Ukrajina rátať s ich reálnou pomocou. Ukrajina jeden svoj cieľ splnila, dôvod na sankcie proti Rusku sa zaviedli. Predlžovanie vojny na východe Ukrajiny však pre USA získava čoraz kontraproduktívnejší rozmer – USA by museli bohato financovať tento dlhý konflikt, do ktorého by zapadli.

Vojenskí odborníci USA pochybujú o schopnosti Ukrajiny viesť zmysluplné bojové operácie – Ukrajina je podľa amerických expertov schopná akurát tak z diel a mínometov ostreľovať Donbas, bojové operácie ukrajinskej armády sa skončili vždy fiaskom. Preto neposkytujú Ukrajincom ani letálne zbrane a zabezpečujú len zásobovanie Ukrajincov muníciou, liekmi, uniformami či náhradnými dielmi. Reálne bojaschopné sú len dobrovoľnícke batalióny s účasťou zahraničných žoldnierov a časť Pravého sektora.

Alexander Špunt si všíma aj Parížske kolo rozhovorov Normandskej štvorky (Rusko, Ukrajina, Nemecko, Francúzsko) v marci 2016. Po prvý krát zaznela informácia, že Kyjev nesie zodpovednosť za nedodržiavanie Minských rozhovorov.

Toto je kolosálna politická porážka prezidenta Porošenka a ministra zahraničných vecí Ukrajiny Klimkina. Dovtedy sa vždy obviňovali z porušovania Minských dohovorov len Doneck a Luhansk. Hlúpa a krátkozraká ukrajinská politika voči Donecku a Luhansku sa už proste nedala ututlať a dôkazy boli natoľko zrejmé, že Nemci a Francúzi museli zaujať stanovisko, kritizujúce Ukrajinu.

Ukrajincami otriaslo aj referendum v Holandsku o ratifikácii dohody o asociácii Ukrajiny a EÚ. Brusel očakával hladké víťazstvo svojej koncepcie, opak sa stal pravdou.

Alexander Špunt potom reagoval aj na teoretickú možnosť zavedenia sankcií proti Ukrajine. Podľa jeho slov k ostentatívnemu a propagandisticky podfarbenému zavedeniu sankcii voči Ukrajine, tak ako ich Západ zaviedol voči Rusku nepríde, to však neznamená, že Kyjev môže spokojne spávať.

Trest v podobe skrátenia podpory Ukrajine už prichádza a zasiahne ukrajinských oligarchov na tom pre nich najbolestivejšom mieste.  Európa je už Ukrajinou unavená a finančné bremeno spojené s Ukrajinou začína byť pre Západ kontraproduktívne, navyše keď nemôžu očakávať od prehlbovania ukrajinskej krízy ďalšie zisky.

Pritom pozície Washingtonu a európskych štátov sú rozdielne, nátlak na Európu cez Brusel musí vykonávať Washington s čoraz väčšou vehemenciou. Navyše záujem USA sa v posledných týždňoch čoraz viac upriamuje na prezidentské voľby v USA a problematika Ukrajiny ide tvrdo bokom.

Ak si všimneme vystúpenia amerických politikov  v zápase o prezidentské kreslo vidíme, že rezonujú rôzne problémy – Rusko, Čína, Indonézia, mexická hranica, Filipíny, homosexuáli – o Ukrajine nič, ukrajinská téma v predvolebnom zápase prezidentských kandidátov nefiguruje. Keby Kyjev dosiahol aspoň nejaké úspechy, určite by ukrajinskú tému vytiahli Clintonová, demokrati a jastrabi. Teraz naopak hrozí, že ak túto tému vytiahne Trump a republikáni, môžu sa Clintonovej znížiť volebné preferencie.

Potom sa Alexander Špunt znova venoval vnútropolitickej situácie na Ukrajine. Podľa jeho názoru mnohí ukrajinskí politici strácajú nervy. Nervozitu vidieť najmä na Porošenkovi, ktorý už politický tlak ťažko zvláda. Veď si treba uvedomiť, že na Ukrajine je naozaj výbušná situácia.

Novinári tak dlho zombifikovali obyvateľstvo, že to je na pokraji hystérie z ruskej hrozby. V krajine sa potulujú nevypočítateľné dobrovoľné batalióny, čo sú vlastne ekvivalenty „Eskadier smrti“ z Latinskej Ameriky. Hrozí že v prípade radikalizácie pomerov kvôli zhoršeniu ekonomickej situácie v krajine, alebo kvôli tomu, že príslušníci týchto bataliónov dospejú k názoru, že politici Ukrajinu zradili, potiahnu tieto batalióny na Kyjev.  Jedinou šancou ukrajinských politikov bude vrhnúť tieto batalióny do bojov na Východe Ukrajiny a zabezpečiť tak ich likvidáciu.

Reálnosť bojového variantu na východe Ukrajiny rastie úmerne k tomu, ako sa západ prestáva Ukrajinou zaoberať.