Môj profil 
Predplatné
Zdalo by sa, že hrôzy, ktoré prežili obyvatelia a vojaci ZSSR v čase Veľkej vlasteneckej vojny, sa nikdy nevrátia. Vtedy za víťazstvo nad fašizmom obetovali svoje životy milióny Rusov, Bielorusov a Ukrajincov, ako aj príslušníkov ďalších národov ZSSR. Rusi, Bielorusi a Ukrajinci vtedy bojovali bok po boku, aby spoločne zničili nenávidený fašizmus. Nikoho nenapadlo, že o 70 rokov neskôr Ukrajinci budú útočiť na Rusov a to s rovnakou nenávisťou akú cítila nacistická armáda.
Stalo sa. A stačili k tomu len dva roky, dva roky je Donbass v ohni, dva roky ostreľujú obytné štvrte príslušníci ukrajinskej armády, banderovci a príslušníci Pravého sektora. Dva roky zomierajú deti, ženy a starci. Umierajú Rusi, pretože na Donbasse prakticky niet Ukrajincov. Viac ako 80% obyvateľstva sa hlási k ruskej národnosti, zvyšných 20% tvoria Gréci, Tatári, Poliaci a Ukrajincov je tam maximálne 10%.
V posledných týždňoch ukrajinské ozbrojené zložky ostreľovali pozície DNR a LNR viac ako 500x. Dnešná ukrajinská vláda poslúcha rozkazy USA a cíti aj podporu amerických neoconov, ktorí cynicky odmietajú právo ruskojazyčného obyvateľstva na sebaurčenie.
Podobne ako ich americkí páni aj dnešné ukrajinské politické elity odmietajú skutočnosť, že Donbass, Luhansk a Krym nechcú spájať svoje osudy s osudmi Ukrajiny, v čele ktorej stojí nikým nevolená skupina politikov. Politikov, ktorí sa dostali k moci násilným štátnym prevratom a odstránením Janukoviča, právoplatného prezidenta Ukrajiny.
Dovolím si podčiarknuť, že USA a Ukrajina odmietajú právo ruskojazyčného obyvateľstva na sebaurčenie, pričom vidieť, že najmä USA používajú dvojitý meter. USA presadzovala právo na sebaurčenie Kosova, v prípade Ruska a jeho obyvateľov je však americká politická nomenklatúra rozhodne proti.
Evidentne sú USA rozrušené skutočnosťou, že Rusi im zabránili obsadiť Krym, na ktorom chceli USA vybudovať svoju námornú základňu a Rusom sa darí úspešne brzdiť aj americké aktivity v Sýrii. Americké politické špičky veľmi ťažko nesú fakt, že už nie sú svetovou veľmocou a ich pád s piedestálu svetovej politiky sa čoraz viac zrýchľuje.
V DNR a LNR si nerobia ilúzie o dnešných amerických a ukrajinských politikoch a vedia, že úprimná komunikácia s arogantnou americkou politickou elitou a ich ukrajinskými poskokmi nemá význam, rovnako ako nemá význam spoliehať sa na ich čestné slovo a dohody. Beztrestné porušovanie Minských protokolov zo strany Ukrajiny je toho svedectvom.
Obyvatelia DNR a LNR vedia, že ak ich neochráni ich armáda, čaká ich bolestný koniec. Všetci videli na príklade Odessy a vraždenia v odesskom Dome odborov v roku 2014, ako dokážu banderovci a členovia Pravého sektora vraždiť a za živa upaľovať bezbranných civilistov. Pritom oficiálna ukrajinská vláda aj dnes udeľuje príslušníkom ATO amnestiu, takže podľa predstavy ukrajinskej vlády nebudú môcť byť členovia ukrajinských trestných bataliónov a armády za svoje zločiny súdení.
Tu by som len rád podotkol, že beztrestnosť členom ATO je garantovaná len za predpokladu, že dnešné ukrajinské politické špičky s Porošenkom v čele sa udržia pri moci. Ak sa Ukrajina rozpadne a Porošenkov režim skončí, je viac ako pravdepodobné, že príde k spravodlivémui účtovaniu a všetky zločiny voči Donecku a Luhansku budú právoplatne potrestané, pričom Porošenkova amnestia nebude akceptovaná.
V posledných hodinách znova zaútočili členovia ukrajinskej armády na pozície jednotiek DNR. Útok im nevyšiel, 9 vojakov ukrajinskej armády zahynulo a 7 utrpelo ťažké zranenia. Vojaci DNR a LNR však nepoľavujú v ostražitosti, pretože vedia, čo by čakalo Doneck a Luhansk v prípade ich zlyhania.
Branislav Krasnovský
.jpg)
