Môj profil 
Predplatné
“Po udalostiach v roku 2014 sme mali strach z nevedomosti a nepredvídateľnosti situácie – nikto nerozumel, čo sa vlastne v skutočnosti deje a ako dlho to všetko potrvá,” povedal v rozhovore pre TASR Hryhorij, hasič z Charkova, veľkomesta na severovýchode Ukrajiny.
“Výška platov bola dlho na tej istej úrovni a ceny rástli. Mnohí pozatvárali svoje podniky. V obchodoch bývali problémy s nedostatkom tovaru. Ľudia si určité potraviny kupovali do zásoby, lebo sa pripravovali na najhoršie. Netrvalo to však dlho. Teraz opäť všetko ožilo, akoby sa nič zlé ani nebolo stalo. Život je stabilnejší, hoci vo vzduchu ešte stále cítiť akúsi ‘výstrahu’. Ľudia majú na pamäti, že všetko sa v okamihu môže zmeniť k horšiemu,” priblížil 30-ročný požiarnik a dodal, že objektívne celú situáciu v krajine nemôže posúdiť a hovorí najmä za svoje rodné mesto Charkov.
Rovnako aj Serhij, docent z charkovskej univerzity, potvrdil, že na Ukrajine sa toho veľa zmenilo k lepšiemu. Podľa jeho názoru sú však súčasné reformy pre Ukrajincov citlivá téma. “Každý sa teší na to, že zafungujú a prinesú niečo pozitívne. Bohužiaľ stále čakáme. Zdá sa, že niektoré dôležité reformy úmyselne vedú k absurdnosti, aby sa nič nezmenilo. Cieľom skutočnej reformy by logicky malo byť zjednodušenie života priemerného občana, no ja mám pochybnosti o tom, či ukrajinská vláda stavia na tomto princípe, veď ju spoza oligarchov niekedy ani nevidno,” vyhlásil Serhij.
“Moja matka je na dôchodku a má 62 rokov; ľudia v tomto veku sú už tradične veľmi skeptickí voči akýmkoľvek reformám. Avšak po tom, ako sa zvýšili starobné dôchodky i minimálna mzda, si aj ona všimla, že jej na konci mesiaca ostanú nejaké peniaze, čo predtým nebolo zvykom. To bola zmena k pozitívnemu,” uviedla na margo súčasnej ekonomickej situácie 30-ročná učiteľka Olena.
Charkovskí Ukrajinci otvorili v rozhovore pre TASR aj všadeprítomú tému konfliktu s Ruskom. “Neexistuje jediná rodina, ktorú by vojna nepostihla. Neviem ani opísať, ako to každého z nás zmenilo,” domnieva sa 30-ročný hasič.
Túto myšlienku potvrdil aj Serhij. “Vzhľadom na ruskú agresiu na východnej Ukrajine a anexiu Krymu vnímajú Ukrajinci nebezpečenstvo každý deň, pretože nevedia, ako ďaleko môže agresor zájsť. V tejto súvislosti je dôležité, aby sme vedeli, že v dnešnej Európe nie sme sami, že nikto nebude tolerovať porušovanie medzinárodných zmlúv.”
Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom veľmi negatívne vníma aj učiteľka Olena. “Veľa ľudí muselo opustiť svoje domovy. Rovnako tak aj moja matka, s ktorou teraz žijeme spolu v Charkove. Všetci by sme chceli veriť, že sa tento konflikt rýchlo skončí – zatiaľ to však, žiaľ, tak nevyzerá,” uviedla.
Na Ukrajine sa možno stretnúť s rôznymi názormi na Európsku úniu. “Žila som rok v Berlíne a myslím si, že ľudia sú všade rovnakí. Vlády členských štátov EÚ sa podľa mňa viac starajú o svojich obyvateľov. Za rok života v Nemecku sa ani raz nestalo, že by nám bola vypadla elektrina alebo že by sme neboli mali teplú vodu. V Charkove a všeobecne na Ukrajine sa vám môže stať, že teplú vodu nebudete mať aj niekoľko mesiacov. Bola by som veľmi rada, keby sa ukrajinská vláda toto od Európskej únie naučila a robila veci pre Ukrajincov,” vyhlásila učiteľka Olena.
Vo vstupe Ukrajiny do EÚ nevidí hasič Hryhorij veľký zmysel. “Bezvízový režim, obchod, rôzne programy a projekty – to všetko sa dá realizovať aj bez vstupu do EÚ. Preto ja osobne Úniu chápem skôr ako príklad úspešne uskutočnených reforiem, sociálneho štandardu, infraštruktúry a podobne, než ako nejaký konečný bod alebo cieľ.”
Docent Serhij si zase myslí, že spoločnosť má k Európskej únii priaznivý postoj. “Euromajdan bol najvýraznejším prejavom toho, že máme spoločné európske hodnoty. Dôležitú úlohu zohráva aj fakt, že Ukrajinci chcú žiť v právnom štáte, v ktorom existujú transparentné a spravodlivé pravidlá pre podnikanie, v ktorých sú vedomosti a schopnosti človeka primárnym kritériom pre kariérny rast.”
.jpg)
.jpg)
