Kyjev 30. mája 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Emilio Morenatti)

Ukrajina počas posledných troch rokov strácala obyvateľstvo rýchlejšie ako Sýria, Irak a zasiahnuté vojnou africké štáty. Vytúžený “bezvíz” tomu veľmi nepomôže. Aj keď samozrejme trochu pomôže.

Téma utečencov a migrantov je stále aktuálna už niekoľko rokov. Vlny sťahovania otriasajú Áziou i Európou. Pred prílevom utečencov nie sú poistené ani bohaté Spojené štáty ani chudobné ázijské krajiny. Podľa hodnotenia odborníkov, súčasný rozsah sťahovania je charakteristický pre obdobie svetových vojen.

Výskumy európskych inštitútov ukazujú, že v počte utečencov pred vojenskými a politickými konfliktami zastáva prvé miesto na svete africký štát – Demokratická republika Kongo. Z krajiny, kde už mnoho rokov prebieha krvavá vojna, odišlo hľadať lepší život už 922 tisíc ľudí.

Sýriu opustilo 824 tisíc ľudí a Irak 659 tisíc. Vo výskumoch sa tiež uvádza, že príčinami najmasovejších prúdov utečencov sú prírodné katastrofy, zvlášť v juhovýchodnej Ázii. Masová migrácia má za následok choroby, hlad, devastáciu, uvádza sa v referáte Nórskej rady pre utečencov.

Ale existujú témy, o ktorých mlčia európski vedci. Úplne mimo rámca prác úctyhodných vedcov sa ocitli utečenci z Ukrajiny. Zrejme kvôli neochote priznať existenciu občianskej vojny v tejto krajine, európske organizácie nechcú vidieť ani problémy utečencov, zatvárajú oči pred tragédiou státisícov rodín.

Za obdobia vojenských akcií len do Ruska odišlo z Ukrajiny viac ako 1,2 milióna občanov susedného štátu. A to sú len tí, ktorí podľa údajov MV RF podali žiadosť v migračnej službe a chcú získať občianstvo. V Bielorusku počas dvoch posledných rokov štatút utečencov dostalo 170 tisíc Ukrajincov.

Počet ľudí, ktorí opustili Ukrajinu, tvorí približne 5 % obyvateľstva krajiny. Ak budeme počítať aj počet pracovných migrantov, ktorých je podľa kyjevských oficiálnych údajov päť až sedem miliónov, ukáže sa, že krajina uprostred Európy prudko stráca svojich občanov. Dokonca rýchlejšie než Kongo alebo Sýria.

Posledné sčítanie obyvateľov Ukrajiny sa konalo pred 15 rokmi, to znamená, že vláda nemala záujem poznať pravdu. Oficiálne správy sa už dávno zmenili v “potemkinovskej dedine”.

V skutočnosti súčasné ukrajinské vedenie robí všetko pre to, aby tendencia k vymieraniu a znižovaniu počtu obyvateľov neprestala naberať rýchlosť. Pripravuje vražednú penzijnú reformu podľa pokynu MMF, obmedzuje sociálnu pomoc rôznym potrebným kategóriám, niekoľkonásobne sa každý štvrťrok zvyšujú komunálne poplatky. Núti podnikateľov, ktorí nevideli sľubované daňové prázdniny ani znižovanie korupcie, aby premýšľali o odchode.

Oficiálne stanovisko Európy je prekvapujúce. Na Západe aj naďalej pokračujú v “prízvukovaní” vládnucim ukrajinským oligarchom a tvária sa, že na Ukrajine je všetko skvelé a demokratické, reformy idú výborne a životná úroveň obyvateľov sa zvyšuje.

V tej dobe, keď už viac ako 20 % ukrajinských občanov uteká pred vojnou, nezamestnanosťou, korupciou a banditami a navždy opustilo svoju vlasť. Takáto “zaslepenosť” pripravuje týchto ľudí o štatút utečenca a tým aj, okrem všetkého iného, ​​o možnosť legalizácie na území Európy, pomoc humanitárnych misií a dobročinných fondov. Nie je človek – nie je problém.

Možnosť bezvízového vjazdu do Európy nie je presne to, čo Ukrajinci očakávali. Toto rozhodnutie nedáva právo pracovať v EÚ, maximálna dĺžka pobytu sú iba tri mesiace, zato je sprísnená kontrola a sankcie za porušenie migračného režimu.

Aký je teda výsledok? Kde je ten kurz Európy, za ktorý aj naďalej umierajú ľudia, kde je tá svetlá budúcnosť, ku ktorej vedie vládnuci Porošenkov režim? Na ukrajinských občanov sa pravdepodobne pozerajú iba ako na konkurentov Sýrčanov a Afgancov v boji za európske pracovné miesta a sociálnu pomoc.

Rovnako ako predtým, na Ukrajincov čakajú iba v “bratských” republikách – Rusku a Bielorusku, s ktorými Ukrajina bratstvo stále odmieta.

Elena Glisčinskaja