Bratislava 15. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR-Dušan Hein, Jaroslav Novák)
K vojenskej ofenzíve Turkov v hraničnom priestore so Sýriou hovoria aj poslanci Európskeho parlamentu Milan Uhrík z ĽSNS a Michal Šimečka z PS.
Milan Uhrík v pondelok informoval, že poslanci EP sa stretli s Kurdmi, Sýrčanmi a Turkami. Vyznať sa do ich spletitých blízkovýchodných vzťahov je podľa neho prakticky nemožné, pretože každý obviňuje každého. “Ak však nechceme ďalšiu blízkovýchodnú vojnu a novú vlnu imigrantov v Európe, tak niečo spraviť musíme,” myslí si bývalý poslanec NR SR.
Vyhlásil, že Turecko je suverénny štát a EÚ nemá žiadnemu štátu právo diktovať, čo má robiť. “Európa má však právo rozhodnúť sa, akú odpoveď na tureckú inváziu do Sýrie prijme. Už čoskoro sa zrejme uvalí plošné európske zbrojné embargo na Turecko (s tým súhlasíme aj my), možno sa pristúpi aj k obmedzeniu obchodu a spomína sa aj vytvorenie bezletovej zóny nad kurdským územím, aby Turci nemali vzdušnú nadvládu.”
“Garantovať by ju však museli (násilím) západní spojenci Turkov z NATO, čo si neviem reálne predstaviť. Preto sa ako možný garant bezletovej zóny spomína všeobecne rešpektované ruské letectvo. Ale Rusi sa k veci veľmi nemajú, keďže Turkom teraz predávajú zbrane…” Podotkol v komentári na sociálnej sieti Milan Uhrík.
Situácia je podľa neho naozaj politicky aj humanitárne zložitá. “Jedno je však isté – Erdoganove sny o obnovení veľkej Osmanskej ríše s miliónmi Turkov už žijúcich v Európe by bol obrovský problém aj pre nás. Takéto chúťky treba zaraziť hneď v zárodku! Ak má môj hlas v Európe rozhodnúť, tak budem hlasovať proti vojne, proti tureckej vojenskej expanzii do cudzích štátov. Veď nebolo to až tak dávno, čo sa dostali až po Krupinu a Nové Zámky.”
Šimečka: Zodpovednosť nesie aj V4
Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska krátko po začatí Tureckej ofenzívy kocnom minulého týždňa uviedol, že mu nie je úplne jasné, prečo sa slovenská diplomacia doteraz nevyjadrila k invázií v severnej Sýrii. “Ide pritom o vážnu geopolitickú krízu, ktorá postavila na nohy celú Európu. Mnohé vlády a ministri zahraničia, vrátane českého, operáciu okamžite verejne odsúdili. Piati európski členovia Bezpečnostnej rady OSN vyzvali Turecko na okamžité zastavenie operácie. Francúzsko navrhuje sankcie a Švédsko zase celoeurópske embargo na vývoz zbraní do Turecka.”
“Hoci Slovensko naďalej oficiálne mlčí, je dobré, že sme sa pridali aspoň k spoločnému stanovisku Európskej únie zo stredy, v ktorom Únia vyzýva Turecko na ukončenie bojov voči Kurdom a dala Erdoganovi jasne najavo, že nemôže počítať so žiadnymi európskymi peniazmi pri financovaní údajnej “bezpečnej zóny” pre utečencov v severnej Sýrii. Mimochodom, aj toto – relatívne bezzubé – vyhlásenie rodilo ťažko. Pôvodnú verziu stanoviska totiž vetovalo Maďarsko.”
Šimečka spolu s ostatnými poslancami Európskeho parlamentu podpísal list šéfke európskej diplomacie Federice Mogheriniovej, kde ju poslanci EP vyzývajú na konkrétne kroky voči Turecku, ktoré by zamedzili prehlbovaniu krízy, vrátane zbraňového embarga.
Faktom však podľa neho zostáva, že turecká ofenzíva naplno obnažila geopolitickú slabosť Európskej únie. “Hoci Turecko je závislé na obchode s EÚ a viazané partnerstvom v NATO, Erdogana nevieme prinútiť, aby agresiu zastavil. Dôvodov je mnoho, ale jeden je očividný a Erdogan nám ho rád pripomína: dohoda z roku 2016, podľa ktorej Turecku platíme miliardy euro, aby nevpúšťalo do Európy utečencov. A Erdogan odvtedy Európu vydiera hrozbou, že dohodu vypovie. Urobil to samozrejme aj teraz.”
“Prečo má Turecko nad nami takú moc? Okrem iného aj preto, lebo členské štáty EÚ sa už roky nevedia dohodnúť na reforme migračnej a azylovej politiky, ktorá by nám umožnila utečenecké vlny do budúcna zvládať. Dnes sa opäť potvrdzuje, že nejednota a nedostatok politickej odvahy oslabuje EÚ nielen dovnútra, ale aj navonok. A zodpovednosť za to nesie aj Slovensko a V4,” myslí si progresívec Šimečka.