Hlavné správy: V médiách sa objavujú články, ktoré využívajú rozchod vašej skupiny poslancov z ĽSNS na rozoštvávanie a rozdúchavanie negatívnych emócií. Dalo sa to viacmenej predpokladať, ale aj tak: je pravdou, čo sa píše o podrazoch a špine, ktorá bola za rozkolom v ĽSNS?

Uhrík: K tejto téme sa už nechcem verejne vyjadrovať, je to za nami. My sme sa rozišli s kolegami z Ľudovej strany Naše Slovensko slušne a myslím si, že aj korektne – v rozlúčkovom príhovore som sa kolegom aj predsedovi poďakoval za roky peknej spolupráce a vyjadril nádej, že naša cesta, cesta pronárodných síl týmto nekončí.

Samozrejme, ako to už v takýchto situáciách býva, ten náš odchod nie každý pochopil a prijal s porozumením. Niektorí začali rozširovať rôzne zákulisné konšpirácie a klebety, na ktoré sme potom následne museli reagovať, ale tieto veci je teraz už naozaj kontraproduktívne verejne komentovať. Pre nás je to uzavretá kapitola a normálne, bez nejakých konfliktov a osočovaní chceme pokračovať ďalej v konštruktívnej práci, na akú sme zvyknutí, a akú Slovensko teraz najviac potrebuje.

Hlavné správy: Ale možno by predsa len bolo dobré uviesť na pravú mieru niektoré tvrdenia tzv. analytika Radovana Bránika, ktoré napísal vo svojom článku o údajnom pozadí rozdelenia ĽSNS. Na to by sa možno hodil titulok jedného z jeho blogov: „Ako dať dole človeka bez použitia strelnej zbrane“. Je podľa vás v poriadku, čo ten človek píše?

Uhrík: Kolega Miroslav Suja už poslal do redakcie toho média výzvu, aby ten článok upravili, vrátane žiadosti, aby sa mu Bránik verejne ospravedlnil, v opačnom prípade na neho podá žalobu na ochranu osobnosti. Bránikove tvrdenia o tom, že informácie o sexuálnych škandáloch pani Mikovčákovej má od pána Suju, sú absolútne klamstvá. Skrátka, pán Bránik sa opäť rozhodol spravodajsky intrigovať a prostredníctvom „potvrdenia“ falošnej informácie nás skúša ešte viac rozdeliť.

Mimochodom, to jeho tvrdenie ani nedáva zmysel. Tá Bránikova verzia, že pán Suja mu podsunul kompromitujúce materiály, aby sa dostal do parlamentu ako náhradník namiesto pani Mikovčákovej, nesedí časovo ani logicky: veď Bránik publikoval tie informácie o Mikovčákovcoch tesne pred voľbami, keď Miroslav Suja nemal žiadnu istotu ako voľby dopadnú, či sa nielen on, ale vôbec ĽSNS dostane do parlamentu.

Načo by také niečo robil pred voľbami? Načo by špinil stranu, za ktorú kandidoval? Načo by riskoval, že sa ĽSNS ani nedostane do Národnej rady? Veď pán Suja v čase pred voľbami nemohol ani len tušiť ako voľby dopadnú, a že bude nejakým náhradníkom za pani Mikovčákovú. Bránikovo tvrdenie o pánovi Sujovi by možno dávalo zmysel, ak by sa tá kauza prevalila po voľbách, a pán Suja by nastúpil namiesto pani Mikovčákovej. Ale ten škandál prepukol pred voľbami.

Tieto Bránikove konštrukcie sú jednoducho totálne nezmysly. Ale u neho to nie je nič prekvapujúce: je to notorický klamár. Je známy tým, že na Miroslava Suju dlhodobo útočí cez tisíc rôznych vymyslených obvinení. Keď sme odchádzali z ĽSNS, špekuloval, že Suja vo vedení strany zostane a bude chcieť využiť náš odchod na zisk významnej pozície v strane a pokúsi sa dostať ku straníckym peniazom – ďalší nezmysel, ktorý sa ukázal ako číra nepravda.

Hlúposti táraja a nehanebného klamára Bránika je zbytočné komentovať: podľa mňa všetky tieto veci píše s jediným cieľom: aby zasial semienka intríg a nedôvery, aby nás navzájom poštval proti sebe.

Hlavné správy: Pozrime sa radšej dopredu. Hoci od vášho odchodu z ĽSNS prebehlo ešte príliš málo času, ale predsa len: máte niečo nové ohľadne vašich ďalších politických plánov?

Uhrík: Tak ako sme avizovali, v politike budeme pokračovať. V tejto chvíli ešte nevieme, koľko času zostáva do najbližších volieb do Národnej rady, či budú nejaké predčasné voľby, alebo či táto vládna agónia bude trápiť národ ešte tri dlhé roky, ale v každom prípade vytvoríme subjekt – hnutie, ktoré bude razantne konzervatívne, razantne proslovenské, ktoré bude bojovať za sociálnu spravodlivosť, ale bude bojovať slušne, bez nezmyselných fašistických nálepiek a bez nikam nevedúcej izolácie, či už na domácej alebo medzinárodnej politickej scéne.

Nejde nám o to, aby sme boli za pekných pred liberálnymi a progresívnymi masmédiami – na ich názoroch a hodnoteniach nám nezáleží. Ide nám o to, aby bolo naše hnutie prijateľné pre širokú skupinu voličov, ktorí na Slovensku vyznávajú konzervatívne hodnoty. V žiadnom prípade nechceme budovať akúsi „novú“, „pravú“ alebo druhú ĽSNS. To by nemalo zmysel.

Hlavné správy: Jednou z hlavných vecí, ktoré aj v súvislosti s vašou pripravovanou stranou ľudí zaujímajú, je reálna možnosť národne orientovaných síl dostať sa do parlamentu – a vzhľadom na množstvo a roztrieštenosť týchto síl je asi tou podstatnou otázkou možnosť ich spájania. Nemusí ísť iba o spájanie na platforme konkrétnej strany, môže ísť aj o vyšší typ spojenia, vytvorenie nejakej širokej národnej koalície, bloku národných strán. Ako sa pozeráte na tento bradatý problém „Svätoplukových prútov“?

Uhrík: Samozrejme, tento problém je tu už veľmi dlho a aj ja sa v týchto iniciatívach angažujem aktívne už aspoň päť rokov. To spojenie by malo prísť, nielen kvôli tomu, že to znie pekne, ale aj kvôli tomu, že je to pragmaticky potrebná protiváha voči liberálom. Žiaľ, v praxi je to už ťažšie realizovateľné.

Z mojich skúseností viem, že to doposiaľ vždy stroskotalo na dvoch veciach: po prvé to bol egoizmus lídrov jednotlivých strán a po druhé skutočnosť, že všetci títo lídri patria k „starej generácii politikov“ a takmer všetci mali, resp. majú medzi sebou nejaké historické animozity a konflikty spred piatich, desiatich, dvadsiatich rokov.

Silné egá a historické spory, ktoré sa nás „služobne mladších“ vôbec netýkajú, im zabraňovali v akejkoľvek spolupráci. Oni brali tieto konflikty veľmi osobne a vždy to skončilo tak, že s týmto nie, s tamtým nie… a napokon išiel väčšinou každý sám.

Za seba a svojich kolegov však môžem povedať, že naše egá rozhodne nebudú prekážkou v žiadnej spolupráci alebo spájaní konzervatívnych síl. Nie sme zaťažení historickými hádkami a krivdami, nepozeráme sa dozadu, ale dopredu. A aj keď teraz pracujeme na založení vlastnej strany, určite sa budeme aj pred voľbami správať rozumne tak, aby ani jeden  hlas konzervatívneho voliča kvôli štiepeniu síl neprepadol a neskončil mimo parlamentu. Je našou povinnosťou byť rozumnými a hľadieť v prvom rade na spoločné blaho národa.

Hlavné správy: Je tu ešte otázka, ktorá sa pomerne často objavuje napríklad aj v diskusiách pod článkami na našom portáli. Vy ste boli v rámci ĽSNS vždy vnímaný ako ten umiernený, asi najmenej „onálepkovaný“ tými obvineniami z fašizmu. S vami však odišiel z ĽSNS napríklad aj pán Mazurek, ktorý bol z tohto hľadiska médiami naopak prezentovaný ako ten najtvrdší káder v ĽSNS. Mnohí ľudia sú preto zvedaví, či vo vašej plánovanej strane rátate aj s pánom Mazurekom.

Uhrík: Milan Mazurek je veľmi inteligentný mladý muž. Plne vníma tú negatívnu reputáciu, ktorú okolo neho vyrobil bulvár a liberálne plátky. Jeho historické „kauzy“ neuveriteľne bulvárne nafúkli a naopak, jeho pozitívne stránky, príspevky v Národnej rade, návrhy zákonov či podobné konštruktívne aktivity systematicky ignorujú. Aj keď sa snaží svoju povesť očistiť cez súdne žaloby, trvá to celé roky. Napriek tomu si myslím, že každá pronárodná strana by chcela mať vo svojich radoch takého šikovného politika a rečníka, akým je Milan Mazurek.

Avšak konkrétnu odpoveď na túto otázku prinesieme už čoskoro, keď predstavíme stranu a potom postupne aj jej personálne obsadenie. Ako som už uviedol, naším zámerom nie je vytvoriť druhú ĽSNS, to by nikam neviedlo. V posledných týždňoch som absolvoval desiatky hodín rokovaní a stretnutí s najvýznamnejšími predstaviteľmi pronárodných síl a ďalšie desiatky ma ešte v diári čakajú.

Ale už teraz mám nádej, že najlepšia doba pronárodných a konzervatívnych síl na Slovensku ešte len príde, aj keď budú musieť sčasti povstať nanovo z popola. Ľudia sa postupne prebúdzajú z tejto liberálnej deštrukcie a marazmu, a to nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Musíme sa vykašlať na štekanie liberálov. Konzervatívne a pronárodné sily na Slovensku majú veľký potenciál, ale jednoducho potrebujú veľký organizačný reset, aby boli schopné Slovensko ochrániť.

Hlavné správy: Keď sme už pri tých nepríjemných veciach a ohováraní, je tu ešte jedna vec, o ktorej sa šušká, a ktorú by možno bolo dobré raz a navždy potvrdiť alebo vyvrátiť. To s tým štvormiestnym číslom, za ktoré má ísť Marián Kotleba do väzenia na štyri roky a štyri mesiace, vraj mal byť váš nápad, ktorý ste mu „diabolsky“ podsunuli, on na to má doplatiť a vy ste tým vraj dosiahli to, čo ste chceli. Ako to bolo naozaj?

Uhrík: Toto je absolútne klamstvo. Niektorí ľudia sa po našom odchode snažia zvaliť všetko zlé na nás, najmä teraz, keď sa proti týmto klamstvám už nevieme v rámci straníckych štruktúr brániť.

Ja som sa vo fašistickej symbolike nikdy nevyžíval. Nebol som to ja, kto bol členom Slovenskej pospolitosti, kto pochodoval v uniforme, kto mal obchod KKK (iniciála troch bratov Kotlebovcov, ale tiež skratka organizácie Ku-klux-klan, pozn. red.), kto v ňom dával 8,8-percentné zľavy a obušok zdarma pri nákupe nad 1488 korún. Nebol som to ja, kto dal ako župan detvianskym hokejistom dotáciu vo výške 1488 eur, hoci na žiadosti pýtali 1500 eur. Nebol som to ja, kto stál na pódiu a odovzdával šeky vo výške 1488 eur. A nebol som to ja, kto ich vymyslel, pretože som takú symboliku skutočne nikdy nepoužíval.

Ja rozumiem tomu, že potom ako sme odišli zo strany, môže byť pre niekoho skutočne lákavé hodiť všetko zlé na „odídencov“ a tým ich v očiach členov a voličov ešte viac pošpiniť, ale takéto obvinenia sú pri pohľade na kontext vecí skutočne absurdné a nesedí to ani osobnostne, ani ideologicky, ani marketingovo, ani nijako.

Ja som sa aj v ĽSNS snažil vždy byť hlasom inteligencie a zdravej razancie a tohto konštruktívneho prístupu sa mienim držať aj naďalej. Kto chce, ten to pochopí, kto nie, ten si palicu a zámienku proti nám vždy nájde.

My sa tým však ďalej zaoberať nemienime, pretože našimi nepriateľmi nie je ani ĽSNS, ani SNS, ani Vlasť, ani SHO, ani iné pronárodné a konzervatívne strany. Náš cieľ je vybudovať silné hnutie, ktoré bude mocnou protiváhou proti besneniu liberálov a bláznov v súčasnej vláde. Hnutie, ktoré Slovensku pomôže.

Ivan Lehotský