Kampala 29. júla (TASR/HSP/Foto:TASR)
Štrnásť obetí, vrátane 12-člennej rodiny, si od začiatku júla vyžiadal vírus eboly v západnej Ugande. Oznámili to dnes na tlačovej konferencii predstavitelia ugandského ministerstva zdravotníctva a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Vírusu, spôsobujúcemu hemoragickú horúčku a vnútorné krvácanie, podľahol aj jeden zdravotník, ktorý sa staral o infikovaných pacientov.
“Od začiatku júla sme zaznamenali 20 prípadov nákazy a 14 úmrtí. Tri vzorky odobraté mŕtvym potvrdili, že mali ebolu,” povedal Dennis Rwamafa z ugandského ministerstva zdravotníctva.
Úrady vytvorili pracovnú skupinu, ktorá zisťuje pôvod najnovšej epidémie. Ebola prvýkrát vypukla v regióne Gulu na severe Ugandy v roku 2000. Vtedy jej podľahlo 224 zo 425 nakazených osôb. Choroba sa vrátila v roku 2008, keď ju zaznamenali na západe krajiny v blízkosti hraníc s Konžskou demokratickou republikou (KDR). Pred štyrmi rokmi na ňu zomrelo 40 ľudí.
Zachráni sa iba každý tretí nakazený
Ebola je vysoko nákazlivá choroba a zatiaľ proti nej neexistuje žiadny liek. Dosiaľ nevieme, aká zložka prirodzenej imunity Ugandčanov spôsobuje, že nezahynú všetci infikovaní, ale priemerne “len” 70% nakazených.
Nesmierne rýchlemu priebehu choroby (od nakazenia po smrť často neprebehnú ani tri dni) vďačíme za to, že choroba sa napriek vysokej infekčnosti nešíri tak rýchlo – zabije totiž nositeľov vírusu skôr, než ju stihnú priniesť do nových lokalít. Na druhej strane treba povedať, že dosiaľ sme mali aj veľkú dávku šťastia. Ebola sa totiž vždy vyskytovala v pomerne odľahlých oblastiach. Ak by nákazu len jediný človek preniesol na medzinárodný letiskový terminál, v priebehu niekoľkých dní by sa lietadlami mohol vírus rozšíriť do celého sveta a zabiť tisíce, v horšom prípade aj milióny ľudí.
Ebola sa našťastie nešíri vzduchom ako chrípka, ale výlučne kontaktom s telesnými tekutinami chorého. Sliny, krv, hnačka, pot predstavujú jediné nebezpečenstvo. A to je dôvod, prečo sa jedna z najsmrteľnejších chorôb zrejme nikdy nestane celosvetovou epidémiou. Dokonca aj úvahy zbrojného priemyslu odmietli ebolu ako potencionálnu biologickú zbraň. Základné hygienické návyky znižujú totiž riziko nákazy na minimum, dokonca aj kontakt s nakazenými osobami sa považuje za bezpečený pri použití obyčajných rukavíc a rúšok na tvár.