Damask 16. apríla 2018 (HSP/Warfiles/Foto:TASR-SANA via AP)
Sergej Ignatiev na portál Warfiles reaguje na článok nemeckého žurnalistu Ulricha Ladurnera, publikovaný v Die Zeit. Nemecký žurnalista uviedol, že útok na Sýriu ukázal nemohúcnosť európskych ozbrojených síl v plnej nahote.
Vždy keď sa situácia nakoniec vyhrotí a je nutný vojenský postup, EÚ vypadáva z hry. Rovnako sa to udialo v Iraku v roku 2003, v Líbyi v roku 2011 a aj dnes, keď USA, Francúzsko a Veľká Británia zaútočili na Sýriu.
Problém Európy spočíva v tom, že nie je schopná prijať jednoznačné riešenia. Európa lavíruje tam, kde by lavírovať nemala. Podľa Ladurnera Európa by mala pristupovať k riešeniu problémov viac jednotne. Je neskoro klásť si otázky typu Máme sa zúčastniť bombardovania, alebo nie? Máme vyslať vojakov? v čase, keď už sa konflikt rozbehol a ide vlastnou cestou. Podľa Ladurnera Európa potrebuje vlastnú vojenskú silu, ktorú by mohla v prípade potreby okamžite nasadiť na svetovej scéne.
Podľa Ladurnera nemajú štáty EÚ sformulovanú jasnú koncepciu vlastnej vojenskej stratégie. Členovia EÚ nemajú žiaden plán na vedenie vojny na Blízkom východe, krajiny jednoducho plnia len príkazy USA a neanalyzujú ich následky a spoliehajú sa na USA a NATO. Preto sa Európa nikdy nemôže stať významným hráčom v Sýrii. Navyše Američania podľa Ladurnera už evidentne stratili svoj vplyv v Blízkovýchodnom regióne, tam kde by mali zasahovať politicky, diplomaticky, alebo ekonomicky už môžu zasahovať len vojenskou cestou, ktorá má podstatne obmedzenejšie možnosti ako politické, diplomatické či ekonomické spôsoby riešenia problémov
Dnes je už zrejmé, že pozície USA na Blízkom východe preberá Rusko. EÚ si musí veľmi pozorne vybrať svoju stratégiu vo vzťahu k Moskve, pričom v štátoch EÚ nevládne jednotná mienka. Pokiaľ sa v EÚ objavuje rozkol, Západ nemôže garantovať vlastnú dominanciu na svetovej scéne.