Môj profil 
Predplatné
Film bol koncipovaný na základe knihy, ktorá sa opierala o reálne politické a vojenské udalosti z obdobia studenej vojny na začiatku 1960 roku. V tom čase v Pentagone dominovali krajne pravicoví generáli, ako napríklad generál Lyman Lemnitzer, Curtiss Lemay a Tommy Powers.
V tom čase v americkej spoločnosti kraľovala atmosféra tvrdého antikomunizmu a uvedení generáli sa stavali veľmi negatívne k Johnnovi Kennedymu a začali organizovať akcie s cieľom prezidenta Johna Kennedyho odstaviť. Organizovali sa širokokoncipované propagandistické akcie voči Kennedymu, do ktorých sa zapojilo viacero amerických lídrov a novinárov. O možnosti prevratu v USA bol dokonca presvedčený aj Kremeľ a Nikita Chruščov sa rozhodol ukončiť jadrovú krízu na Kube, pretože sa obával, že by sa po odstránení Kennedyho mohla k moci v USA dostať klika amerických jastrabov. Práve niektorí z jastrabov boli presvedčení, že USA môžu vyhrať jadrovú vojnu, ak udrú ako prvé.
Túto tézu pertraktoval najmä stratég German LaMey, ktorý v roku 1949 rozpracoval plány na zničenie 77 ruských miest za jeden deň pomocou bombardovania a otvorene vyzýval k vojne so ZSSR. German Lemay sa netajil tým, že Tommy Powers, ktorého sám charakterizoval ako “psychicky nestabilného sadistu” predstavuje ešte tvrdšie krídlo medzi protiruskými jastrabmi.
Títo generáli považovali Kennedyho za slabocha, pretože nepripustil vylodenie sa Američanov na Kube a ubezpečil ZSSR že USA sa nevtrhnú na Kubu, ak Sovieti nebudú na Kube inštalovať svoje rakety.
Arthur Schlesinger, jeden z členov štábu Johna Kennedyho potom neskôr otvorene priznal: “nekontrolovali sme Výbor náčelníkov vojenských štábov.”
Dnes je v USA podľa Adeyinky Makinde situácia obdobná. Proti Barakovi Obamovi a Johnnovi Kerrymu vedú politický nátlak generáli Milly i Dunford, ako aj minister obrany Ashton Carter.
Existuje množstvo svedectiev, ktoré hovoria o tom, že bombardovanie sýrskych jednotiek silami NATO a USA, v Deir ez Zor, pri ktorom padlo približne 60 sýrskych vojakov a viac ako 100 ich bolo zranených nebolo žiadnou chybou, ale išlo o naplánovanú akciu s cieľom zničiť prímerie, dosiahnuté Lavrovom a Kerrym. USA chceli umožniť silám džihádistov prejsť do útoku voči Sýrskej arabskej armáde.
Využívanie džihádistických skupín v roli “zástupnej armády” sa javí základnou politickou líniou USA v Sýrii. Zástupné armády využívali USA s úspechom aj v Afganistane a takisto pri zvrhnutí plukovníka Kaddáfiho v Lýbii. Rovnakú šablónu využívajú USA aj v Sýrii, bez ohľadu na svoju demonštrovanú “protiteroristickú pozíciu”. Ruské zamiešanie sa do konfliktu v Sýrii strhlo masku pokrytectva a ukázalo klamstvo a lož takejto politiky. USA si neželajú, aby Aleppo Sýrska vládna armáda oslobodila.
Je veľmi málo pravdepodobné, že by generáli USA nevedeli o cynickej geostrategickej politike USA, ktorou americkí politici podporujú ISIL, Dzebchat an Nusru a prakticky všetky sunnitské protiasadovské skupiny. Nedôveryhodné tvrdenia o existencii “akýchsi umiernených skupín” boli už počas sýrskej kampane niekoľko krát vyvrátené a USA značne zdiskreditovali.
Keďže Rusko pomohlo Sýrii a legitímnemu prezidentovi Bašárovi Asadovi najmä svojim letectvom, tak začali mnohí americkí politici, ako napríklad Hillary Clinton, Ashton Carter, Tim Caine, Mike Pens, John McCain chrániť ISIL a sýrskych teroristov otvorene, takže žiadajú vytvorenie bezpilotnej zóny v Sýrii len preto, aby Rusi celé džihádistické podzemie v Sýrii nezničili. Títo politici sú ochotní ísť až do konfrontácie s Ruskom, len aby zachránili svoju zástupnú armádu. Generál Dunford dokonca odmietal výmenu informácii s Ruskom, napriek skutočnosti, že ministri zahraničných vecí Lavrov a Kerry takúto výmenu informácii potvrdili.
Uvedení politici čoraz otvorenejšie protirečia oficiálnej politickej pozícii Washingtonu. Generál Milly zašiel až tak ďaleko, že sa na tlačovej konferencii začal vyhrážať na adresu Ruska. Ak takí generáli ako Dunford a Milly neposlúchajú rozkazy prezidenta a Bieleho domu, stáva sa reálnou aj možnosť že sa budú snažiť uzurpovať moc do svojích rúk pomocou vojenského prevratu. Najmä teraz, keď sa Barack Obama ocitol v pozícii “chromej kačice”.
Americká politická línia, načrtnutá prezidentom Obamom ostáva pritom stále rovnaká – využívať islamistických džihádistov na zvrhnutie tých arabských režimov, ktoré nepracujú tak ako si USA prajú. Je však ťažké uveriť, že by Obama chcel vstúpiť do histórie aj ako prezident, ktorý začal III. svetovú vojnu.
.JPG)
