Slovensko 12.júl (HSP/Ilustrácia:HSP)
Zdá sa vám, že nie je možné niekoho „humanitárne bombardovať“? Že sa Havel asi splietol? A pritom ním zavedený pojem „humanitárne bombardovanie“ sa používal počas celej „protijuhoslovanskej kampane“. Bolo to možné preto, že sme si zvykli pomenovať nepríjemné veci jemnejšími výrazmi. Takéto jemnejšie výrazy, zjemnenia sa nazývajú eufemizmy alebo melioratíva. Tieto výrazy kráčajú ruka v ruke s „politickou korektnosťou“.
V dnešnej spoločnosti je pravidlom, že ľudia sa vo svojom verbálnom prejave vyhýbajú urážlivým výrazom voči ľuďom inej pleti, národnosti, náboženstva alebo svetonázoru, pretože by mohla voči nim byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť. Niektoré staršie pomenovania odlišnosti sa považujú za neprijateľné a neslušné.
Preto sa hľadajú nové slová, ktorými by vyjadrili, čo potrebujú. Celá skupina týchto slov, ktoré zmierňujú nepríjemnú alebo krutú skutočnosť, je v súčasnosti bohato využívaná hlavne vo verejnom styku. Najviac je to evidentné v politickej, ekonomickej ale aj v sociálnej sfére, v súvislosti s opisom menej príjemných skutočností. Poďme sa preto naučiť im rozumieť.
Používanie eufemizmov je už tradičné v armádnej oblasti. Kedysi to začalo možno frázou „padol v boji“, pokračovalo cez „koncentračný tábor“ a dnes to končí pri zjemňujúcich výrazoch, ktoré zahmlievajú nepríjemnú, súčasnú pravdu pred verejnosťou, najmä ak je reč o moderných armádnych operáciách. Taká „oslobodzovacia misia“ – predsa neznie ako akt vojnovej agresie. Alebo také „zbraňové systémy“, nepôsobia tak vražedne, kým si neuvedomíme, že ide predovšetkým o prostriedky na zabíjanie ľudí.
„Efektívne výsledky“, sa lepšie počítajú, ako počet zabitých nepriateľov alebo tiež: štatistika úspešnosti pri zabíjaní ľudí. A takisto aj „vedľajšie straty“ zase príjemne označujú civilné obete pri vojnových akciách.
Zaujímavým príkladom je neslávne známy pojem „koalícia ochotných“, ktorý označoval 46 štátov, ktoré sa spolupodieľali na podpore invázie do Iraku za účelom zvrhnutia irackej vlády. Ináč povedané precedens, ktorým sa tieto štáty stali agresormi a spoluvinníkmi za množstvo usmrtených Iračanov a spojeneckých vojakov, samozrejme aj za zničenie hospodárskej a politickej infraštruktúry Iraku. Draho zaplatená „ochota“.
Niekto túto smutnú udalosť môže nazvať aj ďalším používaným pojmom ako „odstránenie darebáckeho režimu“ v preklade – vojenský akt za účelom zvrhnutia vlády suverénneho štátu, často len na základe nevyhovujúceho politického smerovania tohto štátu.
A keď už začíname byť nepríjemný, čo tak „technika vypočúvania“, alebo v nepríjemnom preklade – mučenie. Keďže mučenie je oficiálne v modernom západnom svete neprípustné a všeobecne odsudzované, je veľmi časté používanie tohto náhradného pomenovania.
„Negatívna bilancia“ – vyčíslenie usmrtených vlastných vojakov; „preventívny útok“ – napadnutie, agresia, mäkšie pomenovanie útoku; „intervencia“ – zasahovanie do cudzích záležitostí, vpád, nájazd, invázia; „strategické stiahnutie“ – ústup, porážka v boji; „eliminovať protivníka“ – zabiť v boji; „etnická čistka“ – vraždenie skupiny ľudí na základe etnickej príbuznosti, alebo chcete nejaké iné „legitímne ciele“?
O používaní eufemizmov v ďalších oblastiach života si povieme v druhej časti.
Autor: Karol Jerguš