Môj profil 
Predplatné
Zásadným problémom disharmónie medzi školskými odbormi a skupinou nespokojných učiteľov na čele s Vladimírom Crmomanom a Branislavom Kočanom je seriózny prístup KOZ SR, ktorá je viazaná výsledkami kolektívneho vyjednávania s vládou z roku 2015. Vláda SR si totiž do bodky plní svoje záväzky navýšiť tarifné platy učiteľov ako to vyplýva z kolektívnej zmluvy.
Od januára 2016 sa platy v rezorte školstva zvýšili o 4 percentá a od septembra o ďalších 6 percent. Zároveň sa vláda v programovom vyhlásení zaviazala každý rok zvyšovať učiteľom platy o šesť percent aj v ďalších rokoch do skončenia volebného obdobia, čo znamená, že sa platy v rezorte školstva majú zvýšiť do roku 2020 približne o 40 percent. Také zvyšovanie platov garantované štátom nemá obdobu u nijakej kategórie zamestnancov vo verejnej správe. Predstaviteľom ISU sa však aktuálna dohoda medzi školským odbormi a vládou zrejme nepáči a požadujú okamžité zvýšenie platov o 140 eur v tomto roku a o 90 eur od začiatku nasledujúceho roka.
Necelé dve percentá učiteľov pod zástavou ISU budú teda štafetovo štrajkovať a deti sa už tešia, že budú mať voľno. Problém školstva trvajúci štvrťstoročie sa zrazu zúžil len na nižšie platy učiteľov, akoby na Slovensku už nikto iný v porovnaní s priemerom EÚ nemal nízky plat. Akoby nikto iný, okrem bankových manažérov, úžerníkov, mafiánov, exekútorov a podobných lukratívnych profesií nemal v našich končinách nízky sociálny status. Nespokojencom akoby ani nešlo o kvalitu vyučovania, o zvyšovanie kvalifikácie učiteľského stavu, o kvalitnú výučbu cudzích jazykov, o čitateľskú gramotnosť žiakov, ktorá je na žalostnej úrovni, ale iba o enormné zvýšenie platu. Na úkor koho? Na úkor dôchodcov či podhodnotených zamestnancov verejnej správy?
Slovenské školstvo, ktoré by zo všetkého najviac potrebovalo stabilitu a vážnosť, sa topí v atmosfére politických šarvátok. Prispievajú tomu aj ohlásené stupňované štrajky Iniciatívy slovenských učiteľov. Nebolo tajnosťou, že za politicky motivovanými vystúpeniami tejto nespokojnej skupiny stál v uplynulom školskom roku Igor Matovič, preto sa možno oprávnene domnievať, že za terajším neodborárskym pokračovaním učiteľských štrajkov je politika lídrov ISU, v ktorej sa iba preberá štafetový kolík od rozvášnenej opozície. Po prázdninovom ničnerobení Crmoman a Kočan lapajú po druhom dychu v nádeji, že ministra školstva Petra Plavčana postavia k múru a budú ho ostreľovať svojimi prehnanými požiadavkami.
Pri všetkej úcte k spoločensky nedocenenému učiteľskému povolaniu, by pedagógovia mali začať skutočnou iniciatívou – od seba! Do omrzenia vyhlasovať súkromné štrajky v rozhlase a televízii je síce rarita, aká nepatrí do verejnoprávnych kanálov RTVS, ale s realitou a nestrannosťou to nemá nič spoločné.
Ľudovít Števko
.jpg)
