Môj profil 
Predplatné
Slovensko 19. mája (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Túžba poznať budúcnosť je v ľuďoch od nepamäti. Sú ochotní uveriť akýmkoľvek praktikám, ktoré im zdanlivo odhalia tajomstvo toho, čo by ich malo v budúcnosti blízkej či vzdialenej postretnúť. Niekde som počula myšlienku, že budúcnosť je nedefinovateľná. Tak jednoducho by sme mohli povedať, že je to niečo, čo príde, čo má prísť. Ale budúcnosť ako taká neexistuje. Stále je tu len prítomná chvíľa. Keď sa ľudia príliš zaoberajú skúmaním svojej budúcnosti, zabúdajú na prítomnosť. Je to, akoby im unikal život pomedzi prsty. Sila prítomnej chvíle je v plnosti života, ktorý plynie a ktorý žijeme teraz. Nie zajtra.
O budúcnosti sa môžeme rozprávať len hypoteticky. Nemáme ju totiž istú. Môžeme si dávať ciele, ktoré by sme v budúcnosti chceli dosiahnuť, ale nedostaneme sa k nim tak, že si napríklad určím, že o šesť rokov budem končiť medicínu a dovtedy len budem čakať, že to proste o šesť rokov príde. Aby to prišlo, musím každý deň na tom intenzívne pracovať – v prítomnosti. A aj tak sa to nemusí podariť podľa našich predstáv.
Hľadať a skúmať, aká je moja budúcnosť, čo ma čaká, vykráda môj život. Robiť si starosti pre niečo, čo v podstate ani nie je, odpútava moju pozornosť od toho, čo práve žijem. Isteže sa môžem tešiť na dovolenku, ktorú mám naplánovanú o mesiac, aj na koncert, čo bude koncom júna. Ale ešte tam nie som. Momentálne sedím vo svojej izbe a ťukám do klávesnice počítača. Z ulice počujem hluk áut a spoločnosť mi robí spokojne odfukujúci pes. Toto je moja prítomnosť. Dovolenka a koncert sú budúcnosť, ktorá sa ľahko môže zmeniť nezávisle od mojej vôle.
V súvislosti s túžbou poznať budúcnosť mnoho ľudí navštevuje veštcov, číta horoskopy, nechá si čítať z dlane… A mnoho ľudí tvrdí, že sa im splnilo, čo sa z týchto zdrojov dozvedeli. Môže niekto poznať moju budúcnosť? Nie, ja tomu neverím. Avšak ľudia tým svojim „zdrojom budúcnosti“ veria. Dokonca sa stávajú závislými na tých, ktorí im budúcnosť „odhaľujú“. Čaro je práve v tom, že veria. Zverujú svoje životy do rúk niekoho, kto nimi krásne manipuluje až ich dostane tam, kde im to „naplánoval“.
Prísľub nejakej budúcnosti, či už dobrej alebo zlej, je v každom prípade klamstvo. V okamihu, keď uveríte tomu, čo si prečítate v horoskope alebo čo vám povie veštec, začína to pracovať s vašou psychikou a odrazí sa to na tom, čo robíte, ako prežívate prítomnú chvíľu. Podvedome sa nastavíte na to dobré, menej dobré, ťažké, smutné, radostné a je to len vec vášho pohľadu a aktuálneho nastavenia pocitov a psychiky, ako spracujete niečo to, čo sa má v jednej prítomnej chvíli vášho života udiať ako naplnenie budúcnosti.
Veštci a pisatelia horoskopov sú skôr dobrí manipulátori ako dobrí radcovia. Presne vedia, akí ľudia ich budú vyhľadávať. Vedia „prečítať“ človeka pred sebou z prejavu verbálneho, z reči tela, mimiky a stačí im zopár otázok, aby sa utvrdili v svojom predpoklade o danej osobe. Potom je už jednoduché ponúknuť klientovi nejakú pravdu o ňom samom a tým ho úplne presvedčia, že môže začať dôverovať aj predpovedi budúcnosti, ktorú mu ponúknu. To, čo do svojho života pustíme, to v ňom pôsobí… Ak niekto verí, že má v byte zónu smrti, odrazí sa to na jeho správaní a prisúdi tomu všetky nepriaznivé okolnosti, ktoré ho postretnú. Keď niekto príjme, že má v dlani krátku čiaru života a uverí, že nebude dlho žiť, v podstate už zabil sám seba.
Vplyv planét a hviezd, čierna mačka, biely tiger… Neživé veci nemajú mať odkiaľ moc, aby ovplyvnili naše životy. A zvieratá – chúdence, ani netušia, čo z nich ľudia robia. Keď sa čierny kocúr inštinktívne rozbehne za mačkou na druhej strane ulice, nerieši zrovna, že niekomu skrížil cestu. To ľudia si vytvorili mýtus, že čierna mačka prináša smolu. Ale tá mačka ani nevie, čo to smola je… A ak niekto chová čiernu mačku doma a niekoľkokrát za deň sa mu moce pod nohy? Nie je reálne, aby toto mohlo ovplyvniť život človeka. A ak predsa len niekto tomu verí a prijíma to do svojho života, je na mieste otázka, čomu vlastne si, človeče, uveril? Kto dáva neživým predmetom a zvieratám moc ovplyvňovať tvoj život? A vôbec, prečo by nejaké predmety a zvieratá mali mať moc nad tvojim životom a budúcnosťou?
To, čomu veríme, ovplyvňuje náš život do detailov. Do hĺbky psychiky, vedomia i podvedomia. Túžba poznať budúcnosť v nás spustí mechanizmus ochotný uveriť čomukoľvek. Ale prítomnosť je dôležitá, nie budúcnosť. Skôr ako skúmať svoju budúcnosť je lepšie skúmať túžbu po poznaní budúcnosti. Táto túžba môže prameniť z nespokojnosti, neistoty, strachu, či neprijímania prítomnosti, ktorú žijem. Ale to sú oblasti, na ktorých si človek môže popracovať sám a dať ich do poriadku. A k tomu nám poznanie budúcnosti skutočne netreba.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno
.JPG)
.jpg)
