Môj profil 
Predplatné
Členovia NATO Turecko a Grécko sú už od minulého mesiaca na pokraji krízy ohľadom tureckých ambícii získať zdroje energie pomocou ťažby v Stredomorí ktoré mu podľa internacionálneho práva nepatria, aj keď si na ne nárokuje.
Napätie donútilo nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, aby viedla rozhovory s vedúcimi predstaviteľmi krajiny s cieľom zmierniť napätie. Po telefonáte s Merkelovou sa skutočne Turecko na čas stiahlo ale ako teraz vidieť, nie na dlho.
„Začali sme znova vŕtať,“ povedal Erdogan novinárom po účasti na piatkových modlitbách v dnes už mešite Hagia Sophia. „Necítime sa povinní hovoriť s tými, ktorí nemajú práva v zónach námornej jurisdikcie.“
Erdogan uviedol, že do oblasti bola vyslaná turecké loď Barbaros Hayreddin Pasa, ktorá má za úlohu vykonať prieskumnú činnosť. Koncom júla sa loď presunula do vôd mimo Cypru ale zostala v tomto regióne.
Erdogan tiež predložil pripomienky k vo štvrtok podpísanej dohode medzi Egyptom a Gréckom, týkajúcej sa exkluzívnej hospodárskej zóny medzi oboma krajinami v oblasti východného Stredomoria.
Po podpísaní dohody diplomati v Grécku vyhlásili, že ich dohoda ruší dohodu dosiahnutú minulý rok medzi Tureckom a medzinárodne uznanou vládou Líbye.
Erdogan však dohodu medzi Egyptom a Gréckom zamietol a uviedol, že Turecko si „rozhodne“ zachová svoju dohodu s Líbyou.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí v komentári k dohode uviedlo, že oblasť zahrnutá do grécko-egyptskej dohody patrí z časti do oblasti tureckého kontinentálneho šelfu.
Ankara trvá na tom, že by sa morské hranice pre komerčné využitie mali rozdeliť len medzi gréckou a tureckou pevninou, ale do rozhodnutia by sa nemali započítať nespočetné grécke ostrovy, čo pochopiteľne grécka strana podporiť nemieni. Atény vyhlásili, že postavenie Turecka je porušením medzinárodného práva.
Andrea Lopatková
.JPG)
