Môj profil 
Predplatné
Na otázku o možnej úlohe Svätej stolice ako sprostredkovateľa vzhľadom na medzinárodnú kritiku prezidenta R. Tayyipa Erdogana Pacaci povedal, že ak chce Vatikán takúto iniciatívu zmierenia podniknúť, Turecko to privíta. To, že jeho krajina je odkázaná na diplomatickú pomoc zvonka, nazval diplomat však „dojmom, ktorý sa vytvára falošne a z politických úmyslov“. „Želáme si iba lepšie a objektívnejšie pochopenie situácie.“
To, že dosť mierna reakcia Turecka na vyjadrenie pápeža o genocíde Arménov bola určovaná diplomatickou vypočítavosťou, veľvyslanec odmietol. František síce v júni v Jerevane použil slovo „genocída“, ale v rukopise príhovoru chýbalo, povedal Pacaci. Turecká vláda tu vraj rozlišovala medzi „osobnou iniciatívou pápeža a politikou Svätej stolice“. Pri rovnako znejúcej výpovedi pápeža minulý rok Ankara svojho veľvyslanca na niekoľko mesiacov stiahla. Pacaci povedal: „Chceme si zachovať Vatikán ako dobrého partnera, odhliadnuc od tejto veci. Pápež je náboženský vodca 1,2 miliardy katolíkov. Tým je pre nás veľmi dôležitý. A naopak, aj Turecko je dôležité pre Svätú stolicu.“
Nijaká rastúca islamizácia
Dojem rastúcej islamizácie krajiny veľvyslanec poprel. To je „veľmi subjektívny a trocha povrchný pohľad“, vyhlásil Pacaci. To, že je islam na verejnosti silnejšie prítomný, spôsobuje podľa neho demografická situácia. „Až do 98 percent obyvateľstva tvoria moslimovia,“ dodal diplomat.
“Ani prezident Erdogan nespôsobuje islamizáciu.” Pacaci poukázal na Erdoganove verejné pripomenutie v Káhire v septembri 2011, že zostáva verný sekularizmu. „Za to ho kritizujú. Ako môže niekto chcieť zmeniť sekulárny charakter Turecka?“, pýtal sa Pacaci.
Rastúce zviditeľňovanie sa islamu vysvetľuje Pacaci, bývalý člen vedenia tureckého Úradu pre náboženské záležitosti, ako proti-hnutie voči silnému sekularizačnému tlaku od 50. rokov. Podnetom je želanie mnohých ľudí, ktorí sa chcú „slobodne modliť a nábožensky odievať“. Za vlády AKP „vzrástla sloboda náboženských, ale aj etnických menšín, ako sú Kurdi,“ vyhlásil Pacaci.
To, že počas pokusu o prevrat 15. júla imámovia mobilizovali národ k demonštráciám, Pacaci odôvodnil „tradíciou od osmanského obdobia“. „Pri vojenských prepadoch, či v núdzových situáciách sa zvolávajú veriaci. To sa stalo aj v tú noc. Už predtým však ľudia nasledovali výzvu Erdogana k demonštráciám.“
Pacaci povedal, že Úrad pre náboženské záležitosti menuje a platí imamov v 85 000 mešitách krajiny. Nové mešity sa však stavajú zo súkromných zdrojov. Sloboda a práva neislamských náboženských spoločenstiev sú však zabezpečené, ako povedal. To sa odráža aj v médiách. „Niet nijakého obmedzovania slobody názoru,“ vyhlásil veľvyslanec.
K situácii katolíckej cirkvi, ktorá nemá v Turecku právny status, Pacaci povedal, že vláda navrhla riešenia ako sú nadácie, čo však Svätej stolici nevyhovuje, ba dokonca „návrhy Vatikánu nemožno zladiť s našou ústavou.“ „Ani v Nemecku by štát nezmenil ústavu kvôli moslimskému spoločenstvu. No ide len o technickú otázku, nie o uznanie katolíckeho spoločenstva,“ dodal Pacaci.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
