Turecko nasadzuje raketové systémy do Idlibu a očakáva podporu USA. Moskva reaguje

Bratislava 13. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Foto:TASR/AP-Lefteris Pitarakis)

Na miesto tureckých pozorovacích stanovíšť v sýrskom Idlibe sú premiestňované raketové systémy. Takúto informáciu hlási agentúra Anadolu

Kolóna zostavená z 15 nákladných vozidiel s viacnásobnými raketovými systémami z rôznych vojenských jednotiek v Turecku prišla do oblasti Reyhanli v provincii Hatay na hranici so sýrskym Idlibom. Techniku previezli za zvýšených bezpečnostných opatrení.

Predtým turecký prezident Tayyip Erdogan obvinil Moskvu a Damask z útokov proti civilistom v Idlibe a oznámil, že Ankara chce zaútočiť na sýrske vojska i mimo deeskalačnú zónu, ak bude Damask pokračovať v ofenzíve. Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že Moskva a Damask nezasiahli civilné obyvateľstvo Sýrie, všetky útoky vykonali výhradne proti teroristickým skupinám.

Konkrétna podpora

Turecký minister obrany Hulusi Akar povedal svojmu americkému náprotivku Markovi Esperovi počas rokovaní na okraji zasadnutia ministrov na NATO v Bruseli, že Ankara očakáva od USA a NATO konkrétnejšiu podporu ohľadom situácie v Idlibe. Uviedlo to turecké ministerstvo obrany.

V pondelok turecké ministerstvo obrany oznámilo, že päť tureckých vojakov zabili a päť zranili v dôsledku ostreľovania pozorovacích stanovíšť v Idlibe zo strany tureckej armády. V reakcii na to potom turecké ozbrojené sily vystrelili na 115 cieľov sýrskej armády a zasiahli 101 sýrskych vojakov.

“Akar sa v Bruseli stretol s ministrom obrany USA Markom Esperom, vymenili si názory na bezpečnostné otázky v Sýrii a Iraku. Náš minister vyjadril spokojnosť s vyhláseniami amerických úradov o najnovších udalostiach v Idlibe. Zdôraznil sa význam toho, aby Spojené štáty a NATO poskytli konkrétnejšie podporu,” uvádza sa vo vyhlásení tureckého ministerstva obrany.

Reakcia Zacharovovej

K situácii zverejnila svoje vyjadrenie hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová. Podľa nej by malo Turecko dvakrát popremýšľať, ako sa obráti na NATO ohľadom podpory situácie okolo sýrskeho Idlibu.

“Vzhľadom na to, že táto organizácia je podľa (francúzskeho prezidenta, pozn. red.) Macrona v stave mozgovej smrti, myslím, že je potrebné dvakrát popremýšľať, než sa na nich obrátia. Je však zvrchovaným právom členov tejto úžasnej organizácie rozhodnúť, čo by mali robiť, ” uviedla.

“Mám otázku – aký je účel tejto žiadosti? Pokiaľ by malo NATO potenciál vyriešiť krízu v tomto regióne, myslím, že by sa už dávno do toho zainteresovalo. Tento potenciál jednoducho neexistuje. Nie, neexistuje,” uviedla.

Erdogan predtým uvádzal, že vyzval svojho ruského náprotivka Vladimira Putina k vyvinutiu tlaku na sýrskeho lídra Bašára Asada, aby sýrske vojská pozastavili svoju ofenzívu v Idlibe a odstúpili od tureckých pozorovacích stanovíšť. V opačnom prípade sa Erdogan vyhrážal vojenskou reakciou.

V roku 2017 dosiahli v Nur-Sultanovi (predtým Astana, pozn. red.) Rusko, Turecko a Irán dohody, podľa ktorej v Sýrii vznikli štyri, tzv. deeskalačné zóny. Tri z nich sa v roku 2018 dostali pod kontrolu Damasku. Štvrtá – v provincii Idlib a v častiach susedných provincií Latakia, Hamá a Allepo – doteraz nepodľahla sýrskej vláde. Väčšia časť tohto územia je pod kontrolou teroristov.

V septembri 2018 sa Rusko a Turecko v Soči dohodli na vytvorení demilitarizovanej zóny v Idlibe, kde je súčasne viac ako tucet rôznych jednotiek.