Môj profil 
Predplatné
Ak to ešte zatiaľ nie je dosť zamotané, je tu tiež nepriateľský vzťah medzi administratívou prezidenta Erdogana so súčasným sýrskym režimom prezidenta Assada. Tureckí vládni predstavitelia často verejne útočia na Bašara Assada a svojimi vyhláseniami radia Turecko ku krajinám, ktorým stačia vágne dôkazy o údajných chemických útokoch sýrskej vlády.
Nočný nálet na údajné laboratória, v ktorých sa vyrábajú a skladujú chemické zbrane, v Ankare oslavovali a hovorili sa, že rakiet bolo málo. Protichodne oproti tomu ale vyznieva priateľská komunikácia s Ruskom a Iránom – s krajinami, ktoré americký prezident považuje za nepriateľov, a ktoré označili nedávny útok v Sýrii za porušenie medzinárodného práva. Turecko sa navyše vo vyhláseniach vyhýba akémukoľvek obviňovaniu Ruska a Iránu. Erdogan vo svojich vystúpeniach zvyčajne kritizuje iba Bašara Assada.
Podpredseda vlády a Assadov hovorca Bekir Bozdag krátko po útokoch oznámili, že letecká základňa NATO Incirlik v Adane nebola použitá pri leteckých útokoch a že Turecko bolo vopred informované predstaviteľmi USA. Na mítingu vládnej strany v Istanbule 14. apríla Erdogan súhlasil s Bozdagom a s potleskom privítal spojeneckú misiu. “Sýrsky režim dostal správu, že jeho masakry nebudú ponechané bez odpovede,” povedal Erdogan a dodal, že považuje rozhodnutie za vhodné a že každý, kto je zodpovedný za smrť nevinných detí, za to musí zaplatiť.
O pár hodín neskôr Erdoganova kancelária oznámila, že Putin a turecký prezident telefonovali a súhlasili s pokračovaním úsilia o politické riešenie napätia v Sýrii.
Iný názor má ale opozícia, ktorá útočí na vládnu stranu AKP, ktorú obviňuje z toho, že Turecko bojuje proti nepriateľom islamu. Významný predstaviteľ opozície Ozturk Yilmaz, ktorého držal Islamský štát v zajatí vyše 100 dní, sa pýta, ako chce byť Erdogan vodca všetkých moslimov, ak dovolí bombardovať moslimskú krajinu.
Turecká politiku v súvislosti so Sýriou teda možno hodnotiť ako hranie na dve strany. Bude zaujímavé sledovať, či sa Turkom podarí udržať si pomerne korektné vzťahy aj so Západom aj s krajinami ako Rusko či Irán. V súčasnosti to skôr vyzerá na približovanie sa k Rusku, čo potvrdzuje aj nedávna návšteva Vladimira Putina v Turecku, kde potvrdil rýchlejšie dodávky protivzdušnej obrany S-400 ako aj výstavbu vôbec prvej tureckej jadrovej elektrárne ruskými spoločnosťami. Navyše, na jednej zo svojich nedávnych tlačových konferencií, Donald Trump vymenúval spojencov USA na Blízkom a Stredom východe, pričom opomenul práve Turecko. Medzi spojencov zaradil Katar, Egypt, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty.
.JPG)
.jpg)
