Ankara 17. apríla 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Emrah Yorulmaz)
Turecko ako krajina nezaujala jasné stanovisko k sobotňajším útokom spojencov pod hlavičkou USA na vybrané objekty v Sýrii, pretože súčasné medzinárodné postavenie Ankary je pomerne komplikované. Člen NATO nemôže ísť úplne proti prúdu aliancie, aj keď spoločne s Ruskom a Iránom iniciovalo Astanský proces, ktorý deklaruje územnú celistvosť Sýrie. Navyše, väčšina Tureckej spoločnosti je proti útokom Západu na Sýriu. Informuje portál Al-Monitor.
Ak to ešte zatiaľ nie je dosť zamotané, je tu tiež nepriateľský vzťah medzi administratívou prezidenta Erdogana so súčasným sýrskym režimom prezidenta Assada. Tureckí vládni predstavitelia často verejne útočia na Bašara Assada a svojimi vyhláseniami radia Turecko ku krajinám, ktorým stačia vágne dôkazy o údajných chemických útokoch sýrskej vlády.
Nočný nálet na údajné laboratória, v ktorých sa vyrábajú a skladujú chemické zbrane, v Ankare oslavovali a hovorili sa, že rakiet bolo málo. Protichodne oproti tomu ale vyznieva priateľská komunikácia s Ruskom a Iránom – s krajinami, ktoré americký prezident považuje za nepriateľov, a ktoré označili nedávny útok v Sýrii za porušenie medzinárodného práva. Turecko sa navyše vo vyhláseniach vyhýba akémukoľvek obviňovaniu Ruska a Iránu. Erdogan vo svojich vystúpeniach zvyčajne kritizuje iba Bašara Assada.
Podpredseda vlády a Assadov hovorca Bekir Bozdag krátko po útokoch oznámili, že letecká základňa NATO Incirlik v Adane nebola použitá pri leteckých útokoch a že Turecko bolo vopred informované predstaviteľmi USA. Na mítingu vládnej strany v Istanbule 14. apríla Erdogan súhlasil s Bozdagom a s potleskom privítal spojeneckú misiu. “Sýrsky režim dostal správu, že jeho masakry nebudú ponechané bez odpovede,” povedal Erdogan a dodal, že považuje rozhodnutie za vhodné a že každý, kto je zodpovedný za smrť nevinných detí, za to musí zaplatiť.
O pár hodín neskôr Erdoganova kancelária oznámila, že Putin a turecký prezident telefonovali a súhlasili s pokračovaním úsilia o politické riešenie napätia v Sýrii.
Iný názor má ale opozícia, ktorá útočí na vládnu stranu AKP, ktorú obviňuje z toho, že Turecko bojuje proti nepriateľom islamu. Významný predstaviteľ opozície Ozturk Yilmaz, ktorého držal Islamský štát v zajatí vyše 100 dní, sa pýta, ako chce byť Erdogan vodca všetkých moslimov, ak dovolí bombardovať moslimskú krajinu.
Turecká politiku v súvislosti so Sýriou teda možno hodnotiť ako hranie na dve strany. Bude zaujímavé sledovať, či sa Turkom podarí udržať si pomerne korektné vzťahy aj so Západom aj s krajinami ako Rusko či Irán. V súčasnosti to skôr vyzerá na približovanie sa k Rusku, čo potvrdzuje aj nedávna návšteva Vladimira Putina v Turecku, kde potvrdil rýchlejšie dodávky protivzdušnej obrany S-400 ako aj výstavbu vôbec prvej tureckej jadrovej elektrárne ruskými spoločnosťami. Navyše, na jednej zo svojich nedávnych tlačových konferencií, Donald Trump vymenúval spojencov USA na Blízkom a Stredom východe, pričom opomenul práve Turecko. Medzi spojencov zaradil Katar, Egypt, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty.
7.2°C
Piatok 
Sobota 
Pondelok 
7.6°C
.jpg)
.jpg)
