Konferencia MSC: Pred čím varujú lídri?

V predslove k nedávno zverejnenej správe MSC 2026 predseda konferencie Wolfgang Ischinger píše, že „v nedávnej histórii konferencie sa len zriedkakedy na stole naraz objavilo toľko zásadných otázok“.

Poukazuje na kľúčové otázky, ako je bezpečnosť Európy, budúcnosť transatlantického partnerstva a otázka, či je medzinárodné spoločenstvo ešte stále schopné riadiť čoraz “zložitejší a rozporuplný” svet, píše Euronews.

Tvrdí, že krajinou, ktorá sa s touto zmenou spája najvýraznejšie, sú Spojené štáty – USA. Práve štát, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu pri budovaní povojnového medzinárodného poriadku, je teraz považovaný za jednu z hlavných hybných síl jeho transformácie. Viac ako 80 rokov po jeho vzniku je tento poriadok sám “v procese deštrukcie”.

Správa zdôrazňuje, že nejde len o jednotlivé politické rozhodnutia, ale o širšiu zmenu smerovania politiky USA.

Washington podľa nej spochybňuje základné zásady, ktoré desaťročia formovali medzinárodnú spoluprácu, od úlohy medzinárodných organizácií a významu obchodu založeného na pravidlách až po úzke partnerstvá s demokratickými spojencami.

Dôsledky tejto zmeny pociťuje celý svet, ale najmä Európa, ktorá sa dlhodobo spoliehala na USA v oblasti bezpečnosti, ale teraz pociťuje ich partnerstvo ako “nestabilné”, ktoré sa mení medzi “uisťovaním, podmienkami a nátlakom”.

Na tohtoročnej konferencii sa očakáva účasť ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia. Podľa mediálnych správ bola pôvodne potvrdená účasť viceprezidenta J. D. Vancea, avšak medzičasom svoju účasť zrušil.

Jeho prejav na minuloročnej konferencii bol všeobecne označovaný za “zúčtovanie s Európou” a vyvolal kritiku viacerých politikov vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza a ministra obrany Borisa Pistoriusa.

Kancelár Merz bude viesť tohtoročnú nemeckú delegáciu. Očakáva sa aj účasť generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, prezidentky Európskej centrálnej banky Christine Lagardeovej a mnohých európskych hláv štátov a vlád.

Rubio sa zúčastní “s početnou delegáciou” a svoju účasť potvrdila aj americká kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová.

Na úvod konferencie sa k zisteniam správy vyjadril veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker, ktorý odmietol jej závery a zdôraznil, že USA nemajú v úmysle podkopávať NATO ani iné aliancie.

„To je prvá vec, ktorú odmietam; snažíme sa posilniť NATO, nie z neho vystúpiť alebo ho zavrhnúť, ale dosiahnuť, aby fungovalo tak, ako bolo plánované –  ako aliancia 32 silných a schopných spojencov,” povedal.

Zopakoval, že európski spojenci musia zvýšiť svoje výdavky na obranu a preukázať, že dokážu “splniť” svoje záväzky vrátane nových výdavkových cieľov NATO.

Strata dôvery

Ďalším kľúčovým zistením správy MSC je rastúca strata dôvery v politické systémy. Najmä v mnohých západných krajinách dôvera viditeľne klesá.

Politici sú čoraz viac vnímaní ako “strážcovia status quo”, “spravujúci paralyzované politické systémy, ktoré sa zdajú byť nereagujúce na väčšinu ľudí”. Správa tvrdí, že s klesajúcou vierou v schopnosť politiky zlepšiť každodenný život sa voliči začínajú otvárať radikálnejším prístupom. Mnohým sa náhle zlomy zdajú byť príťažlivejšie ako postupné zmeny.

V dôsledku toho získavajú vplyv politickí aktéri, ktorí zámerne prijímajú konfrontáciu a sľubujú skôr búranie existujúcich štruktúr než ich reformovanie.

Pred konferenciou sa diskutovalo aj o tom, či by na ňu mala byť pozvaná nemecká opozičná pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). Ischinger zastáva názor, že strana by mala byť zahrnutá, pokiaľ ju nemecké orgány nezakážu, a na konferencii sa majú zúčastniť traja odborníci na politiku AfD, vrátane poslanca Bundestagu Rüdigera Lucassena.

Správa MSC sa okrem transatlantických vzťahov zaoberá aj vojnou na Ukrajine a súvisiacimi hybridnými hrozbami, ktorým čelí Európa. Tvrdí, že Európa sa musí pripraviť na situáciu, v ktorej americká podpora zostane dôležitá, ale už ju nemožno považovať za samozrejmosť.

Mnohé európske vlády preto zaujímajú dvojaký prístup: udržiavajú úzku angažovanosť USA a zároveň budujú väčšiu schopnosť konať nezávisle, napríklad prostredníctvom prezbrojenia.

Správa zdôrazňuje, že tento pocit neistoty sa neobmedzuje len na Európu. V indo-pacifickom regióne rastú pochybnosti o dlhodobom záväzku USA k regionálnemu bezpečnostnému poriadku, zatiaľ čo vzostup Číny a jej „čoraz agresívnejšie správanie“ prispievajú k „nestabilnejšiemu“ prostrediu.

Správa zároveň súčasné otrasy rámcuje ako príležitosť a konštatuje, že keď sa staré štruktúry otrasú, „dlho blokovaný“ vývoj sa môže opäť pohnúť.

Napríklad tlak na európskych členov NATO viedol mnohé krajiny k tomu, aby výrazne zvýšili svoje výdavky na obranu. Vznikajú aj nové partnerstvá v oblasti obchodu, bezpečnosti a technológií, ktoré majú ukončiť závislosť Európy od USA.

Napriek tomu nie je isté, či to v konečnom dôsledku povedie k stabilnejšiemu svetu – a mnohí z predsedov vlád, ktorí sa tento víkend stretnú v Mníchove, sa obávajú, že z voľnejšieho globálneho poriadku by mohli profitovať predovšetkým najväčšie a najsilnejšie štáty.

Prečítajte si tiež:

• To, ako skončí vojna na Ukrajine, rozhodne o „osude Nemecka a Európy”
• Macron varuje pred rozdelením Európy a konfliktom s USA