Za prudkým decembrovým prepadom nestál jeden izolovaný problém, ale súbeh slabostí naprieč väčšinou kľúčových odvetví. Z pätnástich sledovaných odvetví zaznamenalo medziročný pokles až jedenásť. Najvýraznejší negatívny vplyv mala energetika, keď dodávka elektriny a plynu klesla takmer o 26 %. Ako upozorňuje analytik 365.bank Tomáš Boháček, samotná energetika ubrala priemyslu viac ako štyri percentuálne body, pričom výrazné mínusy prišli aj z výroby kovov, strojov a zariadení či gumárenského priemyslu. Slabší výkon zaznamenala v decembri aj výroba dopravných prostriedkov, ktorá medziročne klesla o necelé tri percentá, a tentoraz už nedokázala kompenzovať straty inde v ekonomike.

Medzimesačné čísla po sezónnom očistení navyše naznačujú, že slabosť nekončila s koncom roka. Oproti novembru sa priemyselná produkcia v decembri znížila o ďalších 4,9 %, čo podľa Boháčka potvrdzuje, že „útlm nie je krátkodobou epizódou, ale výsledkom dlhšie trvajúceho oslabenia“. Z makroekonomického pohľadu to znamená, že priemysel dnes neplní úlohu stabilizátora hospodárstva, ale skôr jeho brzdy.

Celoročný obraz roku 2025 je síce o niečo miernejší než dramatický december, no podstata problému zostáva rovnaká. Priemysel klesol o 3,1 % a do útlmu sa dostalo osem z pätnástich sledovaných odvetví. Najviac ho počas celého roka brzdila energetika s takmer 16-percentným poklesom, nasledovaná výrobou kovov a strojov a zariadení. Ako konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, priemysel do mínusu opäť potlačila najmä dodávka elektriny a plynu, ktorá bola v medziročnom poklese počas celého roka, pričom negatívne prispievali aj kovovýroba a strojárstvo.

Automobilky oporou

Aspoň čiastočnou oporou zostali automobilky, ktoré majú v štruktúre slovenského priemyslu dlhodobo dominantné postavenie. Výroba dopravných prostriedkov síce medziročne rástla len v polovici mesiacov, no v súhrne za celý rok dokázala zvýšiť produkciu o 1,5 %. Tento rast však bol slabší a nerovnomernejší než v minulosti a ani spolu s 15-percentným nárastom vo výrobe koksu a ropných produktov nedokázal zvrátiť celkový pokles priemyslu. „Slovenský priemysel dnes stojí na stále užšej nohe. A tá už začína byť nestabilná,“ hovorí Boháček.

Za slabými číslami je predovšetkým ochladenie zahraničného dopytu. Slovenský priemysel je úzko naviazaný na vývoj v Nemecku a eurozóne, kde sa investičný cyklus spomalil a firmy odkladajú nové objednávky. Horňák zároveň upozorňuje, že domácim výrobcom sa zhoršila aj konkurenčná pozícia, keďže náklady na podnikanie na Slovensku v poslednom období výrazne vzrástli, či už v dôsledku konsolidačných opatrení, sektorových daní alebo rastu mzdových príplatkov. K tomu sa pridávajú geopolitické turbulencie a neistota v medzinárodnom obchode, ktoré tlmia globálnu ekonomickú aktivitu.

Indikátory sentimentu zatiaľ ponúkajú zmiešaný obraz. Podľa dát Slovenskej sporiteľne sa nálada v priemysle na začiatku roka zhoršila, keď index sentimentu klesol o štyri body a signalizuje opatrnosť firiem pri plánovaní produkcie. Na druhej strane analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák poukazuje na mierne zlepšenie nálad v eurozóne a Nemecku, kde sa priemyselné PMI v januári opäť dostalo nad hranicu 50 bodov. Nižšie úrokové sadzby a robustnejší fiškálny impulz v niektorých európskych ekonomikách, najmä v oblasti zbrojenia a infraštruktúry, by podľa neho mohli v priebehu roka podporiť aj slovenský priemysel.

Prenos tohto oživenia však nemusí byť automatický. Koršňák upozorňuje, že zotavovanie externého dopytu môže brzdiť čiastočná strata konkurencieschopnosti časti domáceho priemyslu, jeho štruktúra, ale aj domáce faktory, ako fiškálna konsolidácia, tlak na rast miezd a relatívne vysoké ceny energií. Aj preto sa zatiaľ nedá hovoriť o jasnom obrate. Ako sumarizuje Boháček, aktuálne dáta nehovoria o krátkodobom výkyve, ale o tom, že slovenská ekonomika naráža na limity svojho starého modelu. Rok 2026 tak môže byť menej o dynamickom raste a viac o tom, ako dlho ešte dokáže priemysel klesať bez vážnejších dôsledkov pre zamestnanosť a verejné financie.