Kallasová dostala stopku. Členské štáty jej zmarili plán

Kallasová v zákulisí zároveň vedie ostrý spor s Francúzskom a Nemeckom o pripravovanú reformu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS), teda diplomatického aparátu EÚ. Hoci návrhy formálne počítajú s posilnením postavenia Kallasovej, jej spojenci sa obávajú, že by v konečnom dôsledku mohli dať Európskej komisii väčší vplyv na zahraničnú politiku Únie.

Práve nová skupina na vysokej úrovni bola niektorými diplomatmi vnímaná ako súčasť Kallasovej snahy udržať si v tejto oblasti silnú pozíciu. Kallasová ju označovala za zoskupenie „najbystrejších myslí“, ktoré malo priniesť návrhy na odstránenie nedostatkov v obrane EÚ „v čo najkratšom čase a čo najefektívnejším spôsobom“.

„Je to jej spôsob, ako zostať dôležitou,“ uviedol vysokopostavený diplomat EÚ, ktorý podobne ako ďalší zdroje v článku hovoril pod podmienkou anonymity.

Kallasová sa podľa informácií v súvislosti s reformou EEAS dostala do intenzívneho sporu s Európskou komisiou. Predstaviteľka EÚ však uviedla, že dôvodom zrušenia novej iniciatívy bol predovšetkým tlak zo strany niektorých členských štátov.

„Niektoré členské štáty sa domnievali, že v tejto chvíli to nie je správna cesta,“ uviedla. „Po diskusii s ministrami sme sa rozhodli v tejto iniciatíve nepokračovať a hľadáme nové spôsoby spolupráce s členskými štátmi.“

Predstavenie novej skupiny bolo naplánované na pondelkové ráno v Bruseli v Bibliothèque Solvay. Na podujatí sa mala zúčastniť približne stovka až 150 ľudí z inštitúcií EÚ, think-tankov, akademickej obce a NATO.

Kallasovej kancelária mená členov skupiny nezverejnila. Traja diplomati však uviedli, že na jej čele mal pravdepodobne stáť bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Medzi ďalšími členmi mali byť bývalí ministri obrany, napríklad Estónec Jüri Luik, ktorý pôsobil aj ako veľvyslanec pri NATO, a bývalá francúzska ministerka ozbrojených síl Florence Parlyová.

Podľa ďalších diplomatov mal mať v skupine svojho zástupcu aj Berlín. Počítať sa malo tiež s účasťou krajín mimo EÚ, napríklad Spojeného kráľovstva a Ukrajiny. Rasmussen mal následne vypracovať správu so závermi a odporúčaniami skupiny.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť žiadne z týchto mien nepotvrdila.

Iniciatíva bola súčasťou snahy o oživenie fungovania EEAS. Jej nové vedenie tvoria generálna tajomníčka Kajsa Ollongrenová, bývalá holandská ministerka obrany, a zástupca generálneho tajomníka pre obranu David Cvach, ktorý predtým pôsobil ako francúzsky veľvyslanec pri NATO.

Niektorí diplomati však už od začiatku upozorňovali na riziko, že nová skupina by sa mohla prekrývať s aktivitami Európskej komisie. Týkalo sa to najmä práce komisára pre obranu Andriusa Kubiliusa, ktorý už organizuje pravidelné stretnutia s predstaviteľmi think-tankov a bývalými politickými lídrami.

Podľa niektorých diplomatov bol jedným z hlavných dôvodov zrušenia iniciatívy nedostatok prípravy a koordinácie v niektorých členských štátoch.

Iný predstaviteľ EÚ však túto verziu spochybnil. Podľa neho za rozhodnutím stál problém v talianskej domácej politike, konkrétne spor týkajúci sa potenciálnych členov novej skupiny.

Prečítajte si tiež

• Nečakaná výzva z Bruselu: Kallasová chce moratórium v Čiernom mori
• Kallasová: Krajiny EÚ by mali Ukrajine poskytnúť rakety protivzdušnej obrany pred koncom životnosti