Keď štát nečíta len statusy, ale mapuje aj väzby. Čo to znamená pre slobodnú politickú súťaž

Štát potrebuje vedieť odhaliť, odkiaľ prichádza informačná operácia cudzej moci, kto ju šíri a aké siete pri tom využíva. Problém je, že technický nástroj schopný analyzovať účty, skupiny a ich vzájomné väzby sám nerozozná nepriateľskú operáciu od domáceho politického odporcu. Túto hranicu určujú ľudia, ktorí mu zadajú, koho a čo má analyzovať.

Pre slobodnú politickú súťaž preto nie je rozhodujúce, či štát takúto kapacitu má. Rozhodujúce je, či existujú pravidlá a nezávislá kontrola, ktoré zabránia tomu, aby sa z obrany pred cudzím vplyvom stala analytická mapa opozície, médií, občianskych iniciatív alebo nového politického prúdu iba preto, že spochybňuje vládu, jej politiku či existujúce usporiadanie.

Status je iba začiatok

Z obstarávacej dokumentácie 91. skupiny informačního boje vyplýva, že Gerulata nemá byť iba vyhľadávačom príspevkov. Požadovaná schopnosť zahŕňa zber a indexáciu online dát, pokročilé vyhľadávanie, analýzu obsahu, zisťovanie jeho pôvodu a šírenia, ale aj analýzu vzťahov medzi účtami a kanálmi a ich vizualizáciu v sieti.

Samotná 91. skupina účel opisuje ešte zrozumiteľnejšie. Nástroj má umožniť monitorovať a analyzovať online väzby záujmových skupín a jednotlivcov a vizualizovať väzby medzi entitami naprieč platformami sociálnych sietí. Bez tejto služby by podľa dokumentu útvar stratil aj schopnosť zobrazovať štruktúru a väzby sociálnych sietí.

To je podstatný kvalitatívny rozdiel. Verejný status prezrádza názor. Sieťová analýza môže ukázať, ktoré účty sa navzájom prepájajú, cez koho sa obsah šíri, ktoré skupiny sa prekrývajú a ktoré účty sú v tejto sieti významnými uzlami. Človek sa tak môže dostať do analytického obrazu nielen tým, čo napísal, ale aj tým, s kým je vo verejnom online priestore prepojený.

Kto určí, kto je protivník?

Túto hranicu sme otvorili už v pôvodnom článku o Projekte Volby 2025. Pri Gerulate je problém ešte konkrétnejší: rovnaký názor môže byť súčasťou cudzieho informačného pôsobenia aj autentickej domácej politickej debaty.

Predstavme si legitímnu úlohu: štát skúma naratív, teda určité opakujúce sa posolstvo alebo výklad udalostí, pri ktorom má podozrenie na cudzie informačné pôsobenie. Analytický nástroj sleduje jeho pôvod, šírenie a účty, cez ktoré sa dostáva k ďalším používateľom. Medzi nimi však môžu byť politici, novinári, aktivisti aj občianske iniciatívy. Títo aktéri pritom môžu rovnaký názor zastávať z vlastného presvedčenia a bez akejkoľvek väzby na cudziu moc.

Technológia tento rozdiel sama nevyrieši. Preto nestačí povedať, že armáda pracuje iba s verejnými informáciami. Rozhodujúce je, aké pravidlá bránia tomu, aby sa analytika cudzieho vplyvu preklopila do mapovania domácich politických aktérov len preto, že hovoria podobným jazykom alebo šíria podobné témy.

Táto hranica je obzvlášť dôležitá pri ľuďoch alebo hnutiach, ktoré sú vo verejnej debate označované nálepkami ako „extrémistické“, „antisystémové“ či „proruské“. Také označenie samo osebe nesmie byť skratkou k bezpečnostnému záujmu štátu. Dnešný okrajový politický prúd môže byť zajtra parlamentnou silou.

Na mapu opozície netreba napísať „sledujte opozíciu“

Práve preto by prípadné zneužitie nemuselo vyzerať ako priamy príkaz sledovať konkrétnu stranu.

Zadanie môže znieť neutrálne: analyzujte naratív, identifikujte jeho hlavné zdroje, zistite spôsob šírenia a zobrazte najvýznamnejšie účty a ich väzby. Ak sa však takáto analýza bez pevných obmedzení rozšíri dovnútra krajiny, výsledkom môže byť mapa politikov, médií, združení a jednotlivcov, ktorí určitú tému prenášajú do verejnej diskusie.

Netvrdíme, že 91. skupina takúto mapu opozície vytvorila. Českému ministerstvu obrany sme sa na päť konkrétnych spôsobov použitia Gerulaty pýtali priamo a odpovedalo nie; medzi nimi bolo aj mapovanie vzťahov medzi domácimi politikmi, médiami, organizáciami, osobami či účtami. Pri otázkach na skutočnú konfiguráciu systému však rezort odmietol ísť do detailu s tým, že by tým odkryl „úplný funkčný profil schopnosti“.

Politická súťaž môže byť nerovná dávno pred cenzúrou

Ohrozenie slobodnej politickej súťaže sa nezačína až zákazom strany, zmazaním statusu alebo trestným stíhaním.

Ak by vládna moc získala prostredníctvom štátneho aparátu podrobný analytický obraz svojich domácich konkurentov, mohla by vedieť, ktoré komunity rastú, kto ich prepája, ktoré účty sú kľúčové pre šírenie tém a kde vznikajú nové politické siete. Druhá strana by pritom nemusela ani vedieť, že je súčasťou takejto analýzy.

To je informačná asymetria, ktorá môže narušiť rovnosť politickej súťaže ešte predtým, než štát niekomu čokoľvek zakáže.

Zvlášť citlivé je to pri nových alebo radikálne reformných politických prúdoch, ktoré ešte nemajú silné inštitucionálne postavenie. Práve pri nich je dôležité, aby ostrá kritika systému alebo vlády nebola zamieňaná za bezpečnostnú hrozbu.

A pravidlá sa musia písať práve na taký prípad, nie podľa toho, či dnes dôverujeme konkrétnej vláde.

Babišov Rubikon platí aj z vládnej lavice

Andrej Babiš pomenoval toto riziko pred voľbami veľmi tvrdo. Tvrdil, že vojenské informačné sily prekročili Rubikon a sledovali občanov, novinárov či opozičných politikov. Ministerstvo pod vedením jeho dnešnej vlády časť tohto obrazu koriguje. V našom predchádzajúcom texte sme už ukázali aj to, že 91. skupina mala dva účty Gerulaty v každom z rokov 2024 až 2026 a jej používanie pokračovalo aj po zmene vlády.

Dôležitejší než Babišova konzistentnosť je samotný princíp.

Kapacita, ktorú politik považuje za nebezpečnú v rukách svojho protivníka, sa nestáva bezpečnou iba tým, že voľby vyhrá on.

Vlády sa menia. Štátne analytické kapacity zostávajú.

Silný nástroj áno. Ale s poistkou proti domácemu zneužitiu

Bolo by nezodpovedné požadovať, aby štát v čase informačnej vojny zostal analyticky slepý. Cudzie mocnosti používajú sociálne siete, koordinované siete účtov, kybernetické operácie aj informačné kampane. Armáda a bezpečnostné zložky na to potrebujú moderné nástroje.

Práve preto však musí byť hranica ich domáceho použitia tvrdá.

Analýza musí mať konkrétny bezpečnostný účel a zaznamenané zadanie. Samotný politický názor, opozičná činnosť alebo systémová kritika nesmú byť dôvodom na bezpečnostné profilovanie. Ak sa súčasťou analýzy stanú domáci politickí aktéri, musí byť doložiteľné, aká konkrétna väzba na bezpečnostnú hrozbu to odôvodnila. Musí zostať auditná stopa, z ktorej sa dá spätne zistiť, kto analyzoval konkrétny účet alebo sieť, na aký účel a na základe akého oprávnenia. A nad tým musí byť nezávislý dohľad schopný nazrieť do týchto záznamov aj v chránenom režime.

Práve posledný bod nie je akademický. Český Úrad na ochranu osobných údajov nám už uviedol, že ak konkrétne spracúvanie osobných údajov spadá do osobitného režimu pre obranu a bezpečnosť štátu, za súčasnej českej právnej úpravy nemôže vykonať kontrolu profilov, vzťahových máp či auditných záznamov, na ktorú sme sa pýtali. Zároveň v rokoch 2024 až 2026 takto zameranú kontrolu MO alebo AČR nevykonal. Neznamená to, že každé použitie Gerulaty spadá do tohto režimu. Ukazuje to však, prečo nestačí spoliehať sa iba na vnútorné uistenie štátu.

Demokracia nepotrebuje slabšiu obranu proti cudziemu informačnému pôsobeniu. Potrebuje takú kontrolu, aby sa nástroj určený na obranu štátu nemohol stať nástrojom politickej prevahy toho, kto ho práve riadi.

Vlády sa menia. Takéto kapacity zostávajú. Pravidlá ich používania preto nesmú stáť na dôvere v toho, kto práve sedí pri moci.