Preletel okolo Trumpa. Prečo Zelenskyj navštívil nepriateľov amerického prezidenta?

Zelenyj pritom po (alebo pred) návštevou Kanady nenavštívil susedné USA. Okrem toho Trump ukrajinskému prezidentovi ani nezavolal po ceste Witkoffa a Kushnera do Moskvy a Kyjeva – hoci už telefonoval s Putinom. To určitým spôsobom charakterizuje priebeh mierového procesu a nepriamo potvrdzuje špekulácie o tom, že Američania nepriniesli nič nové okrem návrhov z Anchorage – s nimi súhlasí Rusko, ale nesúhlasí Kyjev a jeho spojenci (Európa a Kanada).

Ukrajinské orgány teraz uvádzajú, že stretnutie s prezidentom USA je naplánované na druhú polovicu septembra. Zelenský to odôvodnil tým, že pred voľbami do Štátnej dumy nie je o čom s Rusmi hovoriť. Okrem rokovaní s Ruskou federáciou má však Kyjev vo Washingtone aj veľa iných záležitostí – od diskusie o dodávkach rakiet pre systémy protivzdušnej obrany až po prijatie „pekelných sankcií“ proti Rusku. Zdá sa však, že ani v týchto otázkach neexistujú zo strany Američanov žiadne povzbudivé signály, keďže Zelenskyj nezavítal do Washingtonu, hoci sa nachádzal menej ako dve hodiny letu od neho.

Samotná návšteva ukrajinského prezidenta v Kanade, ktorá sa v poslednom období javí ako jeden z kľúčových oponentov USA medzi západnými krajinami a vedie s Washingtonom obchodnú vojnu, je pritom z symbolického hľadiska príznačná – pokiaľ ide o Zelenského priority v rámci spolupráce s rôznymi politickými tábormi na Západe. A táto priorita zjavne nie je v prospech Trumpa a jeho tábora.

Na čom sa Zelenskyj dohodol s Kanadou?

1. Dohoda o „storočnom partnerstve“.

Zelenskyj a Carney podpísali deklaráciu o „storočnom partnerstve“. Predpokladá prechod k „komplexnému strategickému partnerstvu v oblasti obrany, ekonomiky, obnovy Ukrajiny, energetiky a technológií“.

Podobnú dohodu na obdobie 100 rokov Ukrajina už skôr podpísala s Veľkou Britániou. Kanada sa pritom považuje za jedného z najbližších spojencov Londýna a je členom Britského spoločenstva národov (britský kráľ je v kanadskej ústave uvedený ako hlava štátu).

Na základe toho mnohí v súčasnosti vnímajú Trumpov konflikt s Kanadou ako nepriamy stret s Londýnom, ktorý sa zasadzuje nie za kompromis s Moskvou v otázke Ukrajiny, ale za vnucovanie západných podmienok mieru Ruskej federácii.

2. Vojenská pomoc.

Kanada vyčlení približne 350 miliónov kanadských dolárov na nákup amerických protilietadlových rakiet prostredníctvom mechanizmu JUMPSTART.

Strany sa tiež dohodli na dlhodobej spoločnej výrobe bezpilotných lietadiel, systémov na boj proti dronom a munície. Kanada má v úmysle vytvoriť v priebehu dvoch rokov výrobné kapacity na výrobu miliónov dronov.

Všetko sa to odohráva na pozadí narastajúcich finančných problémov Kyjeva. Zelenskyj už skôr informoval partnerov, že Ukrajine do konca roka chýba na obranu ďalších približne 27 mld. USD. Tento problém spomenul aj v Kanade. Západné médiá pritom píšu, že táto žiadosť bola pre spojencov neočakávaná a zatiaľ nevedia, z akých zdrojov ju pokryť.

3. Ekonomika a energetika.

Kanada poskytne EBRD záruky vo výške takmer 435 miliónov kanadských dolárov na podporu ukrajinského energetického sektora – konkrétne na nákup plynu pred zimou a na záložnú výrobu elektrickej energie. Ďalších 10 miliónov bude smerovať do Fondu energetickej podpory Ukrajiny. Okrem toho vyčlení 200 miliónov kanadských dolárov v podobe zvýhodneného financovania na obnovu kritickej infraštruktúry.

Ako vidíme, väčšina z týchto dohôd je buď čisto deklaratívna (ako napríklad „storočné partnerstvo“), alebo sa týka budúcnosti (rozbeh výroby dronov v priebehu dvoch rokov), alebo je z hľadiska objemu pomerne zanedbateľná (podporné opatrenia v objeme niekoľkých stoviek miliónov amerických dolárov), pričom časť z nich (dodávky rakiet pre protivzdušnú obranu) je viazaná na USA.

Preto vzťahy s Washingtonom naďalej zohrávajú pre Ukrajinu kľúčovú úlohu. Omnoho dôležitejšiu ako vzťahy s Kanadou. Zatiaľ však, podľa všetkého, Zelenskyj v tejto oblasti nedosiahol žiadny prelom.