Slabšia úroda spôsobená suchom spolu s vysokými cenami palív sa môže odraziť na cenách potravín, upozorňuje Greenpeace Slovensko

Upozornila na to organizácia Greenpeace Slovensko, podľa ktorej by sa slovenská vláda mala zaoberať nielen kompenzáciami dôsledkov spôsobených nedostatkom vlahy, ale aj prevenciou sucha.

Aktivisti pripomenuli, že zásoby vody dostupnej pre rastliny klesli od marca z 94 % na augustových 15,6 %, pričom obvyklá hodnota pre začiatok augusta býva na úrovni 47,3 %. V Nitrianskom kraji pritom podľa organizácie ostalo v pôde len 7,5 % využiteľnej vody. Poukázali pritom na štúdiu, ktorú pre Greenpeace Slovensko vypracoval Regionálny klimatický inštitútu.

Mnohí farmári sú pre extrémne sucho a nedostatok vlahy v pôde nútení prispôsobovať sa suchu. Koordinátorka klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová upozornila, že úroda bude pre sucho slabšia a spolu s vysokými cenami fosílnych palív, na ktoré je konvenčné poľnohospodárstvo naviazané, môže spôsobiť ďalší nárast cien potravín.

“Dlho sme upozorňovali, aké dôsledky bude mať klimatická kríza aj na poľnohospodársku výrobu. Teraz to tu máme v priamom prenose. Sucho v kombinácii s vysokými cenami fosílnych palív spôsobených krízou v Hormuzskom prielive vytvára podmienky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ceny potravín. Je v poriadku, že vláda a ministerstvo pôdohospodárstva tieto škody kompenzujú, no platby by mala podmieniť krokmi, ktoré povedú k zvyšovaniu odolnosti pôdy voči suchu. Vidíme, že niektorí osvietení poľnohospodári to už robia, potrebujeme však, aby sa tieto opatrenia stali bežnou praxou,“ dodala Osvaldová.

Farmári i vinári dôsledky sucha pociťujú už teraz vo svojej produkcii. Aktivisti však upozornili, že ešte výraznejšie ako nedostatok vlahy úrodu poškodzujú extrémne horúčavy. Problém sa podľa nich týka najmä plodín, ktorých kritické fázy rastu pripadajú na obdobie letných horúčav. Mnohí farmári preto zavádzajú opatrenia, ktorými sa snažia v pôde udržať čo najviac vody, znížiť jej prehrievanie a odparovanie. Zhodujú sa však, že adaptačné opatrenia nemôžu ostať len na ich pleciach, finančnú aj systémovú podporu očakávajú aj od vlády.

„Vláda by mala podporovať vodozádržné opatrenia – od obnovy mokradí a vodných plôch až po výsadbu stromov a ďalších prvkov v krajine. Ak sa o tieto plochy staráme a prinášajú verejný úžitok celej spoločnosti, mali by byť aj primerane podporované. Potrebujeme tiež finančnú podporu na budovanie malých vodných plôch priamo v poľnohospodárskej krajine,“ uviedla Jana Kulichová z bylinkovej farmy.

Greenpeace Slovensko opakovane zdôraznilo, že bez plošnej premeny konvenčného hospodárenia na odolnejšie regeneratívne modely bude Slovensko čeliť čoraz častejším potravinovým a cenovým šokom. „Zároveň musí klimatickú krízu riešiť útlmom fosílnych palív, prechodom na obnoviteľné zdroje a energetické spoločenstvá a podporou energetických úspor,” uzavrela organizácia.