Fukuyama vo Viedni hovoril predovšetkým o populizme a celosvetovom presadzovaní sa politiky založenej na identitách, ale aj o aktuálnych otázkach, napríklad brexite či situácii na Ukrajine.

Podľa amerického politológa súčasnou svetovou politikou hýbe túžba človeka po uznaní a skupinovej príslušnosti, ktorá presahuje materiálne potreby. Tu vidí korene arabskej jari, úspechu militantného islamu, vzniku hnutia MeToo, ale aj presadzovania sa populizmu a zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA.

Ako zdôraznil Fukuyama, Trumpova popularita je v prieskumoch hlboko pod 50 percentami, pričom viac než polovica Američanov v anketách súčasného prezidenta odmieta. Trump sa zároveň nesnaží získať si centristických voličov, poznamenal Fukuyama.

Republikánska strana sa počas Trumpovej vlády stala izolacionistickou, akou nebola od japonského útoku na americkú námornú základňu Pearl Harbor v roku 1941, skonštatoval politológ. Dodal, že “intervencionistické” krídlo Republikánskej strany, ktoré donedávna viedol vlani zosnulý senátor John McCain, medzičasom prakticky zaniklo.

Dôvodom možného úspechu Trumpa v budúcoročných prezidentských voľbách je však prebiehajúci posun Demokratickej strany doľava. Fukuyama upozornil na samozvaného “demokratického socialistu” Bernieho Sandersa, ktorý pred prezidentskými voľbami v roku 2016 prehral stranícke primárky s Hillary Clintonovou.

“Bernie Sanders v roku 2016 nastavil istý štandard a teraz sa ho všetci (v Demokratickej strane) snažia napodobňovať,” povedal Fukuyama s tým, že republikáni tak môžu svojich súperov vo voľbách označiť za socialistov, čo v USA stále nie je všeobecne akceptované politické presvedčenie. Demokrati by podľa politológa mohli svoje šance zvýšiť nasadením stredového kandidáta, napríklad bývalého Obamovho viceprezidenta Joea Bidena.

Americký politológ japonského dôvodu sa vo Viedni dotkol viacerých tém; uviedol napríklad, že ekonomické následky brexitu na Spojené kráľovstvo môžu znamenať “bod zlomu”, po ktorom populizmus v Európe začne upadať.

Hovoril tiež o údajnom nedostatku sebavedomia v postkomunistických krajinách v Európe, ktorý im podľa neho často znemožňuje rozlíšiť korektnú kritiku od útoku na národ. Doložil to prípadmi, keď za kritické poznámky na adresu politiky Poľska či Maďarska na sociálnych sieťach od neho požadovali ľudia pochádzajúci z týchto krajín verejné ospravedlnenie.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine Fukuyama vyhlásil, že riešenie spočíva v zachovaní sankčného režimu USA a Európskej únie voči Rusku.

“V prípade Spojených štátov tu máme bezprecedentnú politiku voči Rusku, kde sú Kongres a americký aparát – teda ministerstvá zahraničných vecí a obrany – naladené voči Rusku veľmi nepriateľsky. Zaviedli sankcie, ktoré predchádzajúci prezident Barack Obama odmietal, Ukrajine poskytli vojenskú pomoc. Je tu iba jeden človek, ktorému sa táto politika nepáči, a to je zhodou okolností prezident Spojených štátov,” povedal Fukuyama. Dodal, že Trump je v tomto prípade “v úplnom protiklade voči svojej vlastnej demokracii”.

Politológ vyjadril sklamanie, že Západ podľa neho nedostatočne odsúdil novembrový námorný incident v Kerčskom prielive a nezatlačil na Rusko, aby ukončilo blokádu Azovského mora. Ukrajinu pritom označil za “frontovú líniu boja proti putinizmu”.

“Ak sa Ukrajina stane kleptokraciou v Putinovom štýle, ak sa znova dostane do ruskej sféry vplyvu alebo ak sa tam jednoducho nič nezlepší, bude to znamenať zlý signál pre mnohé krajiny v regióne,” zdôraznil americký politológ.

Fukuyama sa stal na Západe známym vďaka eseji s názvom Koniec dejín?, ktorú mu pol roka pred pádom komunizmu v Európe zverejnil americký časopis The National Interest, a následnej knihe Koniec dejín a posledný človek (1992). V oboch textoch sa zamýšľal, že liberálna demokracia speje k víťazstvu, po ktorom sa stane definitívnou formou vlády vo svete. Zároveň mali zaniknúť ideové politické spory, pričom politika sa mala stať iba priestorom na hľadanie technických riešení, ochranu životného prostredia a zabezpečenie požiadaviek spotrebiteľov. Kritici jeho kľúčového diela mu okrem iného vyčítali príliš eurocentristický pohľad, pričom podľa nich nebral do úvahy napríklad komunistické upevnenie moci v Číne.