Práve to je aj prípad poslanca Ondreja Dostála, ktorý prichádza s extrémne provokačným návrhom zákona, ktorý má eliminovať prioritu slovenského jazyka v našej spoločnosti. Cieľ je jasný, zasiať rozkol medzi SNS a Smerom na strane jednej a Mostom-Híd na strane druhej. K „šanci na úspech“ tejto provokácie sa ešte dostaneme, ale najskôr sa skúsme pozrieť na prekladateľa tohto zákona.

Kto je to Ondrej Dostál? Šéf mikro či skôr nanoastraničky OKS, ktorá nikdy nemala viac ako 0,3 až 0,4 percenta. Vždy, keď sa jej náhodou podarilo dostať do parlamentu, tak len ako parazitovi na chrbte niekoho iného. Prvýkrát to bol Most-Híd, potom pokus s OĽANO nevyšiel, pretože vtedajší predseda OSK Peter Zajac by musel prejsť detektorom lži a dokázať, že nikdy nekradol. To by len bol výbuch! Nakoniec sa teda večný čakateľ na poslanecký post do parlamentu dostal na kandidátke liberálnej SaS.

A keďže politický obsah bol vždy jeho slabou stránkou, musel zaujať takmer matovičovskými klauniádami. A tak hneď pri poslaneckom sľube si spolu s poslankyňou Vierou Dubačovou pripol žltú Dávidovu hviezdu, čím chcel protestovať proti prítomnosti kotlebovcov v NR SR. Chcel tým deklarovať svoje pobúrenie nad tým, že si voliči v slobodných voľbách dovolili zvoliť niekoho, koho on nazýva extrémistami.

A aby tých extempore nebolo málo, ďalšia z jeho eskapád na seba nenechala dlho čakať. Na skutočnosť, že si „rasistický“ slovenský národ“ dovolil nezvoliť ani jediného rómskeho poslanca, sám sa začal deklarovať ako Róm.

A ako sa prejavoval poslanec Dostál v ďalšej časti volebného obdobia? Tento „špičkový“ právnik, ktorý získal svoje „vzdelanie“ na pomocnom  právnickom učilišti v Kaskádach, si začal horúčkovito hľadať svoju poslaneckú postať. A čuduj sa svete, našiel si ju. Paradoxne, on akože konzervatívny poslanec a predseda OKS (teda prepytujem konzervatívnej strany) sa na protest  proti zrušeniu genderového dňa, keď mali chlapci prísť v dievčenských šatách a, naopak, dievčatá v chlapčenských, aby sa rodovo scitlivovali na gymnáziu Juraja Hronca, navliekol do ženských šiat a verejne tak protestoval proti riaditeľovi, ktorý si niečo také dovolil zastaviť.

Nevdojak tým však potvrdil zmätenie pojmov, ktorého svedkami sme dnes a denne v slovenskej politike. Predsedovia konzervatívnych strán  sa navliekajú do ženských šiat a bojujú za rodové scitlivovanie mládeže, lídrom eurokandidátky najstaršej konzervatívnej strany KDH je Ivan Štefanec, človek, o ktorom je všeobecne známe, že je za manželstvá homosexuálov.

Je jasné, že politici, ktorí nemajú čo povedať, prežívajú často len vďaka politickým provokáciám. Esenciálnym príkladom niečoho takého je Igor Matovič a jeho slabším odvarom je Ondrej Dostál. O čo mu teda naozaj ide? Samozrejme, o to, aby sa dostal na  kandidátku liberálnej SaS-ky a poistiť si to chce dvoma spôsobmi. Ten prvý je absolútna a totálna zrada konzervatívneho programu, ktorý kedysi OKS reprezentovala, tým druhým je zaujať, a v prípade, že nebude na kandidátke dosadený na zvoliteľné miesto, vďaka takýmto marketingovým ťahom dostať sa do povedomia verejnosti s cieľom prekrúžkovať sa z nezvoliteľného miesta.  Je jasné, že o nič iné nejde. Vráťme sa však k našej kauze.

Dostál a jeho dve kolegyne predložili do parlamentu zákon, ktorý ruší výsadné postavenie štátneho jazyka na území SR, čím je absolútne neprijateľný pre SNS a väčšinu Smeru, je však, paradoxne, ťažko odmietnuteľný pre Most-Híd. Cieľ tejto provokácie je pritom jasne priehľadný – ešte takto na konci volebného obdobia urobiť posledný pokus o rozbitie súčasnej koalície.

Dostál si však neuvedomil, že s niečím takým prišiel neskoro. Podľa koaličnej dohody šesť mesiacov pred voľbami končí platnosť koaličnej dohody, tým pádom už nemá čo rozbiť. Ak bolo cieľom vyvolať predčasné voľby, tak „právny expert“ z Kaskád Dostál by mal vedieť, že podľa ústavy pol roka pred voľbami už prezident nemôže rozpustiť parlament, a teda predčasné voľby nemá ako vyvolať. Ak by niečo také predložil v čase, keď Danko vypovedal koaličnú zmluvu, mohla mať takáto iniciatíva nádej na úspech, ale dnes? Dostál ňou len demonštruje svoju odbornú nespôsobilosť, nekompetentnosť a zúfalú snahu prežiť v politike za každú cenu.

Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN