Môj profil 
Predplatné
Ochotu ohlásiť úplatkárstvo nadpriemerne prejavili vysokoškolsky vzdelaní ľudia s vekom okolo 40 rokov, podnikatelia, ako aj nadpriemerne zarábajúci a pravicovo, resp. liberálne zmýšľajúci občania. “Z odpovedí nie je zrejmé, čo viedlo k postupnému nárastu ochoty korupciu ohlasovať. Sčasti to môže byť rastúca dôvera občanov v prácu polície. Kým v roku 2004 verila polícii len tretina Slovákov, podľa minuloročného Eurobarometra to bolo už 46 percent,” uviedol riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.
Druhým faktorom rastúcej ochoty oznamovať úplatkárstvo je podľa Transparency aj zvýšený spoločenský tlak nekalé konanie nahlasovať a vystupovať proti nemu verejne, napríklad po vzore tzv. Bielych vrán či Zuzany Hlávkovej. “Na pomery EÚ však ide pri oboch faktoroch o podpriemerné hodnoty. Slovenská polícia je po bulharskej najmenej dôveryhodnou zo všetkých krajín EÚ. Máme aj najvyšší podiel občanov zo všetkých krajín Únie, ktorí tvrdia, že nechcú nahlasovať korupciu, pretože aj tak to nepovedie k potrestaniu vinníkov. A Slovensko je krajinou s piatou najnižšou akceptovateľnosťou ohlasovania skutkov korupcie v Únii (len 22 percent oproti priemeru 45 percent za celú EÚ),” dodal Šípoš.
Podľa jeho slov za posledných 12 mesiacov výrazne vzrástlo medzi občanmi povedomie o existencii zákona o ochrane nahlasovateľov korupcie. Kým v máji o ňom vedelo len 26 percent občanov, dnes je to 44 percent. Stále však viac ako polovica občanov buď nevie, že majú zákonný nárok na ochranu, alebo si rovno myslí, že taký zákon u nás ani neexistuje.
Aprílový prieskum Transparency tiež potvrdil, že úplatkárstvo je naďalej na Slovensku silne rozšírené. Až 11 percent respondentov priznalo, že za uplynulý rok zaplatili úplatok pri verejných službách. Ide o rovnakú mieru ako v predposlednom prieskume vo februári 2015. Nadpriemerne šlo o starších občanov s nízkymi príjmami, skôr maďarskej národnosti. Ide najmä o úplatky v zdravotníctve.
.jpg)
.jpg)
