To najdôležitejšie z Ukrajiny – Útok na vojenský inštitút v Poltave bol „demoralizujúcim úderom pre Ukrajinu“

Kyjev 4. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Evgeniy Maloletka, Telegram)

Aktualizované 4. septembra 20:14

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej strany, ako aj ďalších zahraničných médií

19:55 –  Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev povedal, že Rusko bude musieť zorganizovať „sanitárny kordón do Poľska“, ak Ukrajina získa právo použiť zbrane dlhého doletu na Ruskú federáciu.

„Ak chcú získať prostriedky dlhého dosahu na porážku, ak chcú získať plnohodnotný súbor riadených striel a dokonca balistických striel, potom by sa sanitárny pás mal tiahnuť až do Poľska. Potom až do Poľska, áno,“ povedal Medvedev.

Treba pripomenúť, že to nie je prvé dnešné vyhlásenie Moskvy s hrozbami o raketách dlhého doletu. Predtým sa k rovnakej téme vyjadrilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Predtým Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina potrebuje rakety dlhého doletu a povolenie na ich používanie bez obmedzení.

19:00 – Spojené štáty uvalili sankcie na mediálnu skupinu Rossija Segodňa, RIA Novosti, RT, Sputnik a Ruptly, uviedlo americké ministerstvo financií.

Nové sankcie USA sa okrem iného dotkli Margarity Simonyanovej a niekoľkých vrcholových manažérov RT.

USA vzniesli obvinenia „z prania špinavých peňazí a porušenia zákona o zahraničných agentoch“ voči dvom zamestnancom RT, Kalašnikovovi a Afansievovej, uviedol generálny prokurátor USA.

18:10 – Administratíva Joea Bidena má v úmysle obviniť Rusko zo „zasahovania“ do nadchádzajúcich amerických volieb, uviedli zdroje CNN. Očakáva sa, že vyhlásenie bude vydané dnes. Bude v ňom vyjadrené odsúdenie a ministerstvo spravodlivosti oznámi opatrenia proti „skrytej ruskej kampani“.

Zdroje CNN tvrdia, že vyhlásenie sa zameria na RT, pretože americké orgány „považujú tento kanál za kľúčový prvok propagandistického úsilia Kremľa“.

17:40 – Rast ratingu Kamaly Harrisovej bráni prideleniu 50 miliárd eur Ukrajine, uviedol Politico.

Publikácia uvádza, že rokovania o pridelení 50 mld. eur Ukrajine zo strany krajín G7 uviazli na mŕtvom bode kvôli postoju USA. Kvôli rastúcemu ratingu Kamaly Harrisovej sa Biely dom už menej obáva hrozby Trumpovho návratu a neponáhľa sa dohodnúť s EÚ na použití zmrazených ruských aktív.

Washington chce aktíva zmraziť na neurčito, ale EÚ požaduje, aby sa sankcie obnovovali každých 6 mesiacov.

Diskusia o tejto otázke naplánovaná na 4. septembra bola zrušená.

16:50 – Scholz prisľúbil Ukrajine ďalších 17 raketových systémov zem-vzduch Iris-T, uviedla nemecká televízia NTV.

Štyri z nich majú byť dodané tento rok, zvyšok od roku 2025.

16:45 – Ruská federácia uvádza, že jej príjmy z predaja ropy a plynu v auguste vzrástli o 20 % (na 8,7 mld. USD) v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka, píše agentúra Bloomberg.

Dôvodom je nárast cien ruskej ropy Urals (74 USD za barel) a zvýšenie vývozu plynu.

Publikácia píše, že Rusko sa prispôsobilo európskym sankciám, našlo nových kupcov pre svoju ropu a spustilo obrovskú tieňovú flotilu.

V júli dosiahli dodávky plynu do Číny prostredníctvom plynovodu Power of Siberia historický rekord a mnohonásobne prekročili zmluvné záväzky. Podľa výpočtov agentúry Bloomberg sa vývoz plynu do Číny medziročne zvýšil o takmer 33 % na 2,8 mld. metrov kubických.

Dodávky plynu potrubím do Európy cez Ukrajinu a Turecko vzrástli o takmer 6 % na 2,67 mld. metrov kubických.

16:40 – Stíhačky ruskej výroby patriace Srbsku môžu skončiť vo Francúzsku a potom na Ukrajine

Dohoda o nákupe 12 francúzskych stíhačiek Rafale Srbskom, ktorá bola uzavretá počas nedávnej návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Belehrade, zostáva v centre pozornosti v regióne. Podľa tvrdení viacerých balkánskych médií podpísaný dokument obsahuje prílohu, podľa ktorej má Srbsko odovzdať Francúzsku svoje použité lietadlá MiG-29. Tie by sa potom podľa súčasnej praxe NATO mohli odovzdať Ukrajine.

Srbský minister obrany Bratislav Gašič a vtedajší prezident Aleksandar Vučič však informácie o plánoch na presun lietadiel MiG-29 do Francúzska kategoricky popreli. V stredu podpredseda vlády Aleksandar Vulin na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom jasne uviedol, že Srbsko vždy bolo a bude krajinou priateľskou k Rusku.

16:25 – „Ľudia odchádzajú rýchlym tempom. Situácia je vážna.“

Spravodajca DW hovoril o situácii v Pokrovsku, ku ktorému sa priblížila ruská armáda.

Ostreľovanie neprestáva ani na minútu.

Stovky ľudí opúšťajú frontové mesto vlakmi, hoci železničné stanice sú už evakuované. Hlavný vlak smeruje do Ľvova.

Mnohí baníci síce odvážajú svoje rodiny, ale sami neodchádzajú – z finančných dôvodov a preto, že evakuácia bane je zložitý proces.

15:30 – Poľská vláda vyjadrila nádej, že nový ukrajinský minister zahraničných vecí sa „odkloní od rétoriky“ Kulebu.

Vyhlásil to podpredseda vlády a minister národnej obrany Vladyslav Kosyniak-Kamyš, informovala agentúra RAR.

Podľa neho je odstúpenie Kulebu, o ktorom sa dnes v Rade nehlasovalo, „prekvapením“ a naznačil, že je to spôsobené „ľudskou únavou“.

Pripomeňme, že prednedávnom Kulebovo vyhlásenie týkajúce sa exhumácie obetí volyňskej tragédie vyvolalo v Poľsku hlasný škandál.

Podľa masmédií sa Kuleba po svojom odvolaní „zameria na posilnenie vzťahov Ukrajiny s NATO“.

14:40 – V Proltetarsku v Rostovskej oblasti sa podľa operačných služieb Ruskej federácie až teraz podarilo úplne uhasiť požiar v ropnom sklade viac ako dva týždne po jeho vzniku.

13:50 – Takto vyzerá Soledar v Doneckej oblasti rok a pol po jeho dobytí.

12:55 – Zelenskyj vysvetlil potrebu „novej štruktúry“ hromadných demisií vo vláde.

„Už som hovoril o resetovaní nášho vedenia, ministrov mnohých ministerstiev. Dnes potrebujeme novú štruktúru a tieto kroky súvisia s posilnením nášho štátu na rôznych stupňoch,“ povedal prezident.

O budúcej pozícii Kulebu povedal, že nevie predpovedať, „čo presne bude ten alebo onen minister robiť“.

Podľa správ médií sa Kuleba „zameria na posilnenie vzťahov Ukrajiny s NATO“. V predvečer hlasovania o jeho kandidatúre bolo zasadnutie Rady ukončené.

Dnes boli odvolaní len šéf ministerstva strategprom Kamyšyn, ministerka pre európsku integráciu Štefanišyna, ministerka ekológie Strelcová a ministerka spravodlivosti Malyska.

12:00 – Približná trasa nočného útoku raketami a dronmi na Ukrajine.

Vidno, že hlavným cieľom bol Ľvov, ale údery boli aj na predmestia Sumy, Odeskej oblasti a Krivého Rohu.

11:15 – Včerajší útok na vojenský inštitút v Poltave bol „demoralizujúcim úderom pre Ukrajinu“, píše The New York Times.

„V čase, keď jej jednotky ustupujú pred neutíchajúcimi ruskými ofenzívami na hlavnom fronte vojny v Donbase,“ pokračujú noviny.

Dobrovoľníci zapojení do záchrannej operácie tvrdia, že videli „mnoho hrozných scén“, ale „devastácia po týchto úderoch bola šokujúca“. Po celom areáli ústavu boli „roztrúsené hromady tiel“.

10:15 – Rusko tajne nakupuje od Indie tovar dvojakého použitia, ktorý je nevyhnutný pre jeho vojnovú mašinériu, napríklad elektroniku.

Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na získané dokumenty, pričom tento tajný obchodný kanál označil za „záchranné lano pre Rusko“.

Tento tovar Rusko nakupuje za rupie, ktoré mu India platí za ropu. Moskva sa tiež pripravuje investovať ich do rusko-indických podnikov na vývoj a výrobu elektroniky.

Od roku 2022 Rusko nahrádza indickú elektroniku komponentmi potrebnými v raketách, bezpilotných lietadlách a REB, ktorých nákup zo Západu sa stal kvôli sankciám ťažším.

V júli USA z tohto dôvodu pohrozili trom popredným indickým spoločnostiam sankciami.

08:55 – USA po útoku na Poltavu, ktorý si vyžiadal desiatky obetí, nepovolia Ukrajine uskutočniť diaľkové údery.

„Pokiaľ ide o našu politiku v oblasti diaľkových úderov, zatiaľ nemám žiadne oznámenie o zmene našej politiky,“ povedal na brífingu hovorca Pentagónu Patrick Ryder.

08:00 – Rada prijala demisiu ministra zahraničných vecí Kulebu.

„Strana“ ešte v marci informovala, že Zelenského úrad zvažuje jeho výmenu.

Pripomeňme, že včera parlament dostal vyhlásenia o rezignácii ministra strategpromu Kamyšina, ministra spravodlivosti Malušku a šéfa ministerstva životného prostredia Strelca.

Svoje demisie podali aj dvaja podpredsedovia vlády, Štefanišina a Vereščuk.

Šéf frakcie Sluha ľudu Arachamija tento týždeň oznámil, že bude vymenených až 50 % členov vlády.

07:00 – Vladimir Putin pricestoval do Vladivostoku, aby sa zúčastnil na Východnom ekonomickom fóre (EEF).

Hovorca prezidenta Dmitrij Peskov predtým uviedol, že Vladimir Putin má na Východnom ekonomickom fóre naplánovaný rozsiahly program a tradične vystúpi na plenárnom zasadnutí ekonomického fóra.

Podľa tlačovej služby Kremľa bude pracovná cesta hlavy štátu do Vladivostoku trvať od 4. do 5. septembra.

06:45 – Ukrajinské úrady zatajujú počet obetí vojny, povedal kandidát na prezidenta USA Donald Trump.

„K tejto vojne nemalo dôjsť. Ale stala sa. A teraz je ťažšie vyjednávať ako na začiatku. Zomreli milióny ľudí. A tento počet sa bude len zvyšovať. Počet mŕtvych bude vyšší, než si ľudia dokážu predstaviť. Ak sa pozriete na zničené budovy po celej Ukrajine, to číslo bude ešte vyššie. Keď teraz uvádzajú čísla, klamú a snažia sa, aby to vyzeralo málo. Bola zničená budova dlhá dva bloky – to sú dosť veľké budovy. A hovoria, že jedna osoba utrpela ľahké zranenia. Nie, nie, zahynulo veľa ľudí. A v týchto budovách sú ľudia, ktorí nemajú šancu. Keď sa začnú rúcať, nemajú šancu,“ povedal Trump v podcaste Lex Fridman.

Prezidentský kandidát opäť povedal, že ak bude zvolený za prezidenta – zaručí dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. A že za jeho prezidentovania k vojne v podstate nikdy nedôjde.

„Mám veľmi presný plán, ako zastaviť Ukrajinu a Rusko. A mám presnú predstavu, možno nie plán, ale predstavu o Číne … Ale nemôžem vám tie plány prezradiť, pretože ak vám tie plány prezradím, nemôžem ich použiť, stanú sa neúspešnými. Chcem povedať, že časť z toho je o prekvapení, však?“ povedal.

06:30 – Ukrajina môže dostať pozvánku do NATO už pred ďalším samitom aliancie v Holandsku v roku 2025.

Minister zahraničných vecí Kuleba to uviedol v rozhovore pre CNN.

Minister zahraničných vecí poznamenal, že nejde o zaručené členstvo, ale o odstránenie neistoty budúcej spolupráce s NATO.

Medzitým sa v médiách objavili správy, že Kuleba môže byť na zozname prepustených ministrov.