Môj profil 
Predplatné
Ak plánuje niekto spáchať teroristický útok, jeho rozhodnutie je pevné, útok si totiž vyžaduje plánovanie, čas, prostriedky, odhodlanie. Zbraň je takmer vždy ilegálna. Žiaden štát na svete nemá tak benevolentné zákony, aby si bolo možné zakúpiť samopal v samoobsluhe. Získať zbraň legálnym spôsobom vyžaduje byt beztrestný, prejsť psychotestami, zaplatiť, čakať a dodržiavať zákony spojené s jej držbou a použitím.
Zbraň nie je možné iba tak nosiť kdekoľvek so sebou, už vôbec nabitú, teroristický útok je náhly a nečakaný, ľudia zvyknú zmätkovať, konať pomaly a nepresne. Držba zbraní občanmi štátu znižuje riziko, ako aj škody napáchané teroristickými útokmi iba minimálne, pretože zatiaľ by sa iba časť z nás dokázala brániť efektívne, ale to sa môže v budúcnosti zmeniť. Teroristické útoky je možné účinne eliminovať tajnými službami, políciou, armádou, zahraničnou politikou, imigračnou politikou, bezpečnostnými systémami, strážnymi službami, atď. Pokiaľ by fungovali tak, ako majú a neboli často namierené skôr proti vlastným občanom, než na ich ochranu. Príklad Izraela je fungujúcou kombináciou všetkého vyššie spomenutého, pretože vzhľadom na to, čo neustále rozpútava v svojom okolí sa musí neustále brániť.
Prečo sa politici snažia latentne kriminalizovať občanov štátu a zbaviť ich zbraní? Aby sa v prípade revolúcie, či nepokojov nemali čím brániť? Aby sa znížili riziko násilia, samovrážd? Či ide iba o amaterizmus a okamžitú snahu prísť s nejakým politickým riešením, „aby sa nepovedalo“?
Čo nám hovoria prieskumy a štatistiky? Zo 14 022 overených policajných profesionálov v USA sa 80% vyjadrilo, že držba zbrane by znížila napáchané škody pri tragédiach ako boli Newtown (streľba v škole) a Aurora (streľba v kine). Prieskum medzi ekonómami v USA dokumentuje výsledky, že až 88% z nich si myslí, že legálne držané zbrane sú v USA používané viac v sebaobrane ako pri páchaní trestného činu. 91% dopytovaných si myslí, že zóny v ktorej sú zbrane zakázané priťahujú kriminálnikov namiesto toho, aby ich odpudzovali. Fakty z masakrov, ktoré sa odohrali v USA od roku 1950 hovoria, že 99% z nich sa odohralo v zónach, v ktorých sú zbrane zakázané.
Terorizmus pre niekoho možno nečakane priamo koreluje s úrovňou vzdelania a chudoby. Čím vzdelanejší je človek, tým menšia pravdepodobnosť, že spácha teroristický útok. Tento výsledok vyplýva z prieskumu 133 krajín medzi rokmi 1984 až 2007. Ide o obrovský súbor dát, ktorý robí štúdiu kredibilnou. Je to pochopiteľné, človek, ktorý nemá čo stratiť, naopak jeho rodina môže získať a zároveň nemá ukončené ani stredoškolské vzdelanie, „sa odpáli“ skôr, než dobre situovaný vysokoškolák. Eli Wiesel, laureát na nobelovú cenu mieru v roku 1986 povedal:
„Čo mladých ľudí tak láka k terorizmu? Zjednodušovanie sveta. Fanatik nemá žiadne otázky, iba odpovede. Vzdelanie je jediná cesta ako eliminovať terorizmus.“
Komisárka Európskej únie Elżbieta Bieńkowska tvrdila v máji tohto roku, že legálne držané zbrane pomohli v Európskej únií 100 000 ľuďom vykonať samovraždu a to v priebehu 10 rokov. Štatistika Firearms in Europe však hovorí, že bolo spáchaných „iba“ 66 000 samovrážd a z nich „iba“ 1500 bolo vykonaných legálne držanými zbraňami. Najviac, 22 000 bolo vykonaných „klasicky“ ostrým predmetom. Komisárka si „pričarovala“ 34 000 samovrážd, ignoruje, že za posledných desať rokov došlo k až 30% zníženiu miery samovrážd a bojkotovala hlavne poloautomatická zbrane, ktoré sa na samovraždách prakticky nepodieľali.
Náš slovenský politik Richard Sulík zo strany SaS sa postavil za držbu zbraní občanmi krajiny a napadol komisárku Elżbieta Bieńkowsku. Povedal, že by bol rád: „keby bol celý návrh stiahnutý.“
Nemecko má síce v porovnaní s inými krajinami relatívne liberálne zákony dotýkajúce sa držby zbraní, avšak v absolútnom merítku sú konzervatívne. Treba skôr umožniť občanom aspoň legálne brániť svoje domácnosti a majetky, než snažiť sa im zabrániť v tom vlastniť pokiaľ možno akúkoľvek zbraň. Najväčší vplyv na správanie ľudí má práve kultúra. Zbraň je iba prostriedkom a jej použitie následkom. V USA je za sprísnenie legislatívy podľa očakávaní práve Hillary Clinton.
Anton Smataník
