Technické zariadenia na vládny server legálne inštalovalo pravdepodobne vojenské spravodajstvo (keďže ide o utajovanú skutočnosť, bývalý premiér to nemohol na tlačovej konferencii potvrdiť). Na podnet Remišovej NAKA zadržala štyroch ľudí, ktorých museli na ďalší deň prepustiť bez toho, aby bolo vznesené nejaké obvinenie. Jeden zo zadržaných hovorí, že ak by sa aj na serveroch dialo niečo nelegálne, dôkazy sú práve týmto dávno zničené.

Paralelnú mediálnu akciu s policajnou raziou pripravili politici. Z úst Veroniky Remišovej, vicepremiérky pre investície a informatizáciu, zaznelo, že “nech to je tak alebo onak, je to veľký škandál, je to obrovský škandál”.

“Bude to watergate a nie že slovenský, ale európsky a možno celosvetový,” vyjadril sa predseda vlády Igor Matovič. Nakoniec z toho ale zrejme bude Remišová-Gate.

Ako skonštatoval jeden zo zadržaných, Ján Kotrady: “Viete, oni všetci teraz tvrdia, že počkajme na výsledky vyšetrovania. V čase zásahu všetci hovorili, o aký veľký škandál ide a čo všetko hrozné sa udialo a kde všade unikali dáta.”

Ján Kotrady pritom od začiatku hovorí o spolitizovaní celej razie pod hlavičkou Remišovej úradu. Kotrady totiž tvrdí, že v čase policajného zásahu bol v agentúre prítomný zamestnanec jej úradu. Nehovoriac o zvláštnom telefonáte pred začiatkom akcie. “Či to bola sama pani vicepremiérka Remišová, alebo jej sekretárka, zavolala do NASES a povedala, že sa chce stretnúť pani Remišová so mnou a s generálnym riaditeľom, že kedy budeme na pracovisku, a keď sme čakali na pani Remišovú v kancelárii, tak zazvonila na dvere NAKA,” priblížil Kotrady pre televíziu JOJ. Ďalšie podrobnosti zverejnil v liste, ktorý nám poslal do redakcie.

“Celý zásah NAKA bol pochybný. NAKA po prvé zasahovala v chránených priestoroch so stupňom utajenia – tajné, pričom niektorí policajti mali len previerku na stupeň utajenia – vyhradené. Okrem toho, z príkazu na prehliadku vyplýva, že niekto tvrdil, že ja som mal tieto zariadenia nainštalovať a mal som vykonávať útoky. Pri výpovedi na polícii mi povedali, že to povedali nejakí ľudia z vládnej jednotky CSIRT,” uvádza vo svojom liste Kotrady.

Ďalej pokračuje: “Ja sa ale pýtam, či v dnešnej dobe je bežné, že NAKA zasahuje a robí domové prehliadky na základe vymyslených a neoverených skutočnosti? Veď teraz, ak bude v novinách nejaký prípad vraždy a ja pôjdem na NAKU a poviem, že som sedel v bare a počul som dvoch ľudí rozprávať o tom, že túto vraždu si objednala pani Remišová, tak NAKA na základe týchto poviedok urobí domovu prehliadku Remišovej a zmedializuje to hneď pri zásahu? Veď to sú klasické logické a kognitívne chyby, ktoré NAKA robí a nerozumiem, ako v modernej dobe môže takto fungovať polícia.

Počas zásahu mi zobrali notebook, počítač, súkromný telefón, dokumenty, prehľadali mi auto. Potom nás zobrali na policajnú stanicu, tam vypísali príkaz na prehliadku bytových priestorov, kde znova zaistili notebook a USB kľúče.

Tento zásah netrval ani pol hodinu a už sa v médiách písalo, že NAKA zasahuje. Ak idem robiť takýto zásah, tak ho robím v čo najväčšej tichosti. Počas zásahu bol prítomný aj človek od pani Remišovej, ktorý mal aj visačku úradu podpredsedu vlády.

Ak by vyšetrovanie prebiehalo normálne, tak by si nás polícia predvolala, spísala zápisnicu a nerobili tu mediálnu kampaň, kde zverejňovali naše mená, životopisy, pracovné zaradenia.

Z NASES nemohli unikať žiadne informácie tretím stranám. A ak by niekto dával nejaké dáta odtiaľ preč, tak v súčasnosti by už všetky stopy zahladil. Polícia totiž zaklopala na nesprávne dvere. Ak by tieto zariadenia patrili Vojenskému spravodajstvu, čo vzhľadom na utajenie nemôžem potvrdiť, tak zásah mala realizovať vojenská polícia nie NAKA.

NAKA sa rozprávala s osobou, ktorá vedela, kto tam tie zariadenia nainštaloval. Tá osoba je menovaná v príkaze na domovu prehliadku. Buď NAKA nevedela naozaj zistiť kto to tam naozaj nainštaloval – čo je obrovský škandál ich nekompetentnosti, alebo naopak NAKA to zistila, ale napísali povolenie na prehliadku za účelom, aby nás mediálne zadržali.

Budeme podávať trestné oznámenie a budeme žiadať aj náhradu škody a uvidíme nakoľko nezávislá je naša polícia. Je nonsens, že na základe nejakých dohadov a nepodložených skutočností urobí NAKA domovú prehliadku a až potom začne vyhodnocovať dôkazy.

A čo s tými vecami, ktoré nám zdržali? Keď som to celé spočítal, tak to vychádza na 10 tisíc eur. Mám tam notebooky, moje interné know-how, špeciálne nástroje na zreverznenie škodlivého kódu a teraz mám toto celé vybudovať nanovo, nakonfigurovať si tie systémy? Veď to sú mesiace práce, tie zariadenia sú drahé, je tam kopec licencií, ktoré mám zakúpené a ktorým plynie platnosť, rovnako záruka na notebook. A potom vám policajt povie, že vrátim vám ten notebook za taký rok až dva? Trochu som sa zaoberal aj forenznou analýzou a myslím, že na otázku, či tam boli zachytávané nejaké dáta a či unikali preč by mal súdny znalec dať odpoveď do dvoch týždňov.”

Remišová a Matovič a nimi zneužitá NAKA určite nepotrebujú počuť nepríjemnú odpoveď od znalca už o dva týždne, kým je ešte kauza horúca. Vzhľadom na ich kontroverznú akciu je pravdepodobné, že výsledok vyšetrovania budú ťahať až do konca volebného obdobia. Spomínaný štátny zamestnanec s previerkou na prísne tajné tak svoje pracovné nástroje uvidí nie o dva, ale možno až o štyri roky. Škody, ktoré mu vzniknú, však zaplatíme opäť my všetci.

Kotrady tiež spomenul, že počas výsluchu mu doniesli v plastovom obale jeho notebook s tým, či si ho môže vypnúť lebo sa prehrieva. Notebook mal byť pritom podľa správneho postupu vypnutý a zapečatený, rovnako zapečatené mali byť všetky porty. Veď takto mohol do toho notebooku hocikto hocičo nainštalovať.

Do dnešného dňa mu NAKA nedala zoznam vecí, ktoré mu zaistila pri prehliadke. Keďže v práci končí, potrebuje podpísať výstupné listy a preukázať, že pracovný notebook, telefón a SIM karty boli zadržané NAKou.

Ján Kotrady podotkol, že on sám má bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia – tajné a konštatuje, že Veronika Remišová poškodila jeho meno “spolu s ďalšími konšpirátormi”.

Kotrady bude ďalej pracovať na poli kybernetickej bezpečnosti, ale už v súkromnom sektore. Po tom, čo zažil, už pre štát pracovať nemieni.

Ivan Blaho