Kažimír varuje pred ďalším zdražovaním, ECB možno bude musieť opäť zvýšiť úroky

Guvernér NBS to uviedol vo svojom komentári po menovopolitickom rokovaní Rady guvernérov ECB. Upozornil, že energetický šok nevykazuje známky ústupu. Vyššie ceny energií sa už premietajú do nákladov podnikov a situáciu zhoršuje aj slabšie euro, ktoré zdražuje dovoz. K tomu sa pridáva postupný rast cien potravín.

Čím dlhšie bude tento stav pretrvávať, tým väčšie je podľa Kažimíra riziko, že sa vyššie náklady postupne prenesú do celej ekonomiky a napokon aj do cien pre spotrebiteľov. Inflácia pritom nemusí zasiahnuť všetky oblasti naraz. Cenové tlaky sa môžu hromadiť postupne a prejaviť sa až s odstupom času. Podobne sa môžu meniť aj inflačné očakávania domácností a podnikov, a to ešte predtým, ako sa plošné zdražovanie naplno ukáže v štatistikách. Kažimír preto varuje pred prílišným vyčkávaním. Ak by ECB čakala až na úplnú istotu, že sa inflácia opäť rozbieha, mohla by podľa neho zasiahnuť neskoro.

Zároveň pripúšťa, že súčasná situácia má aj niekoľko upokojujúcich prvkov. Dopyt a trh práce sú pokojnejšie než počas inflačnej vlny v rokoch 2021 a 2022, rast miezd sa neženie za rastom cien a širšie cenové tlaky zostávajú zatiaľ pod kontrolou. To však podľa neho ešte neznamená, že inflačný problém je vyriešený.

K návratu inflácie k cieľu na začiatku tohto roka prispeli najmä nižšie ceny energií. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa najviac kolísavé položky, sa však podľa Kažimíra nikdy nedostala na požadovanú úroveň. Aj rast cien potravín bol tento rok nezvyčajne mierny, čo však nemusí pokračovať. Práve ceny potravín pritom výrazne ovplyvňujú to, ako domácnosti vnímajú infláciu v každodennom živote.

Problémom je aj kombinácia rastúcich inflačných rizík a slabších vyhliadok ekonomiky. Eurozóna síce pokračuje v raste napriek dvom zvýšeniam úrokových sadzieb v tomto roku, no Kažimír upozorňuje, že riziká pre hospodársky rast smerujú nadol, zatiaľ čo inflačné riziká sa zvyšujú. Slabší ekonomický rast pritom podľa neho nemusí automaticky znamenať, že sa podarí dostať infláciu pod kontrolu. Ubčitú podporu dopytu naďalej poskytuje aj fiškálna politika vlád, jej možnosti však nie sú neobmedzené. Vyššie náklady na financovanie verejného dlhu sú podľa guvernéra pripomienkou, že priestor na ďalšie rozpočtové zásahy má svoje hranice.

Napriek tomu, že ECB na poslednom rokovaní ponechala úrokové sadzby nezmenené, Kažimír nepovažuje toto rozhodnutie za signál, že banka má inflačný problém za sebou. Predchádzajúce dve zvýšenia sadzieb sa totiž do ekonomiky ešte len postupne premietajú. Samotná prestávka v sprísňovaní menovej politiky preto neznamená, že sa centrálna banka priblížila k cieľu.

Dôležitým momentom bude decembrové zasadnutie, keď bude mať ECB k dispozícii nové ekonomické prognózy a ďalšie údaje. Tie majú pomôcť rozhodnúť o ďalšom postupe. Kažimír však už teraz naznačuje, že doterajšie opatrenia nemusia byť dostatočné. „Čoraz viac pochybujem o tom, či áno,“ uviedol v súvislosti s otázkou, či súčasné nastavenie menovej politiky a očakávania finančných trhov postačia na zvládnutie inflačných tlakov.

Podľa guvernéra NBS finančné trhy možno stále podceňujú rozsah opatrení, ktoré budú potrebné. Nejde pritom len o najbližšie decembrové rozhodnutie, ale o celý proces návratu inflácie k cieľovej úrovni a jej udržania na nej. Kažimír preto zdôrazňuje, že riziko príliš mierneho postupu centrálnej banky je čoraz ťažšie ignorovať. „Trpezlivosť má v menovej politike svoje miesto. Váhanie má však svoju cenu,“ uzavrel.