Čierna diera ukrajinskej korupcie

Podľa nemeckého denníka Die Welt sa však v roku 2027 situácia zmení, keďže európsky finančný potok, ktorý tečie do ukrajinského rozpočtu, sa môže zmeniť na potôčik. Alebo dokonca úplne vyschnúť. Podľa nemeckých novinárov sa totiž európske financovanie Ukrajiny zníži najmä v dôsledku toho, že v celom rade európskych krajín môže dôjsť k zmene vlád. Ukrajinská téma sa totiž stáva toxickou v akýchkoľvek európskych voľbách. K zmene postoja európskych elít môže dôjsť aj vďaka početným korupčným škandálom týkajúcich sa Zelenského režimu v súvislosti s masovým rozkrádaním peňazí európskych daňových poplatníkov, o ktorých však západné aj slovenské médiá väčšinou cudne mlčia.

Pripomeňme si v krátkosti len tie najvýznamnejšie korupčné kauzy podľa dostupných vyšetrovaní NABU (National Anti-Corruption Bureau of Ukraine) – Národný protikorupčný úrad Ukrajiny a SAPO (Specialized Anti-Corruption Prosecutor’s Office) Špecializovaná protikorupčná prokuratúra, ktoré sa od roku 2022 už nepodarilo režimu ututlať a vyšli na svetlo. Ide o prípady na ministerstvách, v armáde, energetike a najvyšších štátnych orgánoch:

• Predražené potraviny pre armádu (2022–2023) – kauza známa ako „vajcia za 17 hrivien“. Podľa vyšetrovania manipulovali dodávatelia ceny potravinových balíkov; získali tak neoprávnený zisk vyše 733 miliónov hrivien.
• Predražené vojenské uniformy a zimné bundy (2023) – podozrenia z manipulácie pri nákupoch oblečenia pre vojakov, ktoré vyvolali politický škandál a tlak na vedenie ministerstva obrany.
• Korupcia vojenských odvodových komisárov (2023) – vyšetrovania úplatkov za oslobodenie od mobilizácie a umožnenie odchodu mužov z krajiny; viacerí regionálni predstavitelia prišli o funkcie.
• Úplatkárstvo na Najvyššom súde (2023) – predseda súdu Vsevolod Kniaziev bol zadržaný v súvislosti s úplatkom približne 2,7 milióna USD. Prípad sa týkal rozhodovania v prospech podnikateľských záujmov.
• Nákupy vojenských dronov (2023–2025) – vyšetrovanie predražených dodávok dronov, pri ktorých podľa NABU vznikla škoda vyše 90 miliónov hrivien.
• Energetická kauza Energoatom – operácia Midas (2025) – vyšetrovatelia odhalili údajný systém provízií až do 15 % hodnoty kontraktov štátnej jadrovej spoločnosti. Prípad zasiahol osoby z vysokých štátnych kruhov vrátane bývalých predstaviteľov prezidentskej kancelárie a bývalého ministra energetiky.
• Korupcia pri nákupoch dronov a systémov elektronického boja (2025) – vyšetrovanie sa týka úplatkov až do 30 % hodnoty kontraktov a predražených dodávok; medzi podozrivými sú poslanci a bývalí regionálni predstavitelia.
• Manipulácie s pozemkami v Kyjeve (2025) – operácia „Čisté mesto“ odhalila podozrenie na organizovanú skupinu ovplyvňujúcu rozhodnutia o mestských pozemkoch.
  7. septembra 2026 generálny prokurátor Ruslan Kravčenko podal demisiu po razii NABU v jeho úrade. Vyšetrovanie sa týkalo údajnej siete pracovníkov prokuratúry, ktorí za úplatky chránili podvodné telefonické centrá a pomáhali legalizovať ich príjmy. Kravčenko utiekol z Ukrajiny do Rakúska a následne parlament schválil jeho odvolanie. Kravčenko odmieta vlastnú zodpovednosť. Z hľadiska rozsahu je kauza Kravčenka mimoriadne závažná preto, že podozrenia zasiahli samotnú prokuratúru – inštitúciu, ktorá má korupciu vyšetrovať a stíhať.
• Obvinenia a kauzy spojené s Mychajlom Fedorovom, bývalým ministrom obrany a digitálnej transformácie. Vyšetrovanie nákupov dronov v roku 2023 sa týkalo Štátnej služby pre špeciálne komunikácie, ktorá spadala pod jeho ministerstvo. Podozrenie hovorilo o škode približne 254 miliónov hrivien. Fedorov tvrdí, že nezrovnalosti sám oznámil protikorupčným orgánom.
• Parlamentná vyšetrovacia komisia navyše požiadala protikorupčnú agentúru o preverenie jeho spolupráce s nadáciou Eastern Europe Foundation a následného zamestnania v nej po odchode z vlády. Predmetom je možný rozpor s pravidlami, ktoré obmedzujú zamestnanie bývalých ministrov v organizáciách, s ktorými spolupracovali. Fedorov v auguste 2026 verejne vyzval na vysvetlenie, čo prezident Zelenskyj vedel o korupcii vo svojom okolí. Sám však uviedol, že nemá dôkazy o osobnej korupcii prezidenta.
• Najvyšší protikorupčný súd Ukrajiny nedávno vyniesol rozsudok nad bývalým poradcom Kancelárie prezidenta a vedúcim oddelenia SBU Artemom Šilom v prípade sprenevery v spoločnosti „Ukrzaliznytsia“, pričom schválil jeho dohodu s prokurátorom Špeciálnej protikorupčnej prokuratúry (SAP). Informovalo o tom Centrum boja proti korupcii. Šilo sa plne priznal k vine a zaviazal sa spolupracovať s obžalobou, a to konkrétne odhaliť ďalších zamestnancov SBU a poskytnúť informácie o trestných činoch, o ktorých má vedomosť a ktoré vyšetruje NABU. Za to mu bol uložený podmienečný trest, pokuta vo výške 204 miliónov hrivien, náhrada škody vo výške 60 miliónov hrivien a príspevok vo výške 80 miliónov hrivien do fondu „Vráť sa živý“. Dohoda tiež stanovuje konfiškáciu jeho troch bytov a 325,7 milióna hrivien. Podľa verzie vyšetrovateľov Šilo zorganizoval podvod pri nákupe káblov a transformátorov pre „Ukrzaliznycu“ za nadhodnotené ceny, čím spoločnosti spôsobil škodu vo výške 240 miliónov hrivien.

Vzájomné obviňovanie

Primátor Kyjeva Vitalij Kličko nedávno vyhlásil, že korupcia počas vojny narúša vzťahy so západnými partnermi. Uviedol to v rozhovore pre nemecký Bild, ktorý sa spýtal primátora hlavného mesta, aký má postoj k neustálym korupčným škandálom v okolí prezidenta. „Je to veľmi zlé pre celú krajinu, pre celú Ukrajinu. Takéto prípady poškodzujú naše vzťahy s partnermi. Lebo korupcia počas vojny je jed, jed pre našu krajinu. A to najdôležitejšie, čo máme zo strany partnerov, je dôvera. A túto dôveru v žiadnom prípade nesmieme stratiť,“ odpovedal Kličko. Na druhej strane sám Volodymyr Zelenskyj obvinil primátora zo zlyhania pri príprave Kyjeva na útoky na energetické objekty. „Pre Kyjev sme stanovili osobitné úlohy, ktoré neboli zo strany mestských orgánov takmer vôbec splnené,“ napísal prezident na svojom kanáli v Telegramu po skončení telekonferencie s vojenskými predstaviteľmi a členmi vlády.

Milióny na zbrane pre Ukrajinu miznú ešte cestou

Ostatnou, avšak isto nie poslednou korupčnou kauzou, bola sprenevera 71 miliónov dánskych korún (približne 10,6 milióna dolárov), ktoré Dánsko vyčlenilo na delostrelecké granáty pre ukrajinské ozbrojené sily. Skončili v rukách talianskej spoločnosti, ktorá nikdy nevyrábala strelivo. Informoval o tom 29. októbra investigatívny portál Danwatch. Finančné prostriedky boli súčasťou balíka pomoci vo výške 317 miliónov korún, ktorý bol v roku 2025 poskytnutý cez Estónsko. Príjemcom sa stala spoločnosť Datasel, ktorá sa zaoberala vývojom softvéru. V roku 2024 ju odkúpila indická spoločnosť Neco Defence. Podľa informácií novinárov spoločnosti nemali žiadne skúsenosti s výrobou delostreleckých nábojov. Munícia nebola dodaná a príjemcovia finančných prostriedkov odmietajú vrátiť zálohu. Nie je to zďaleka jediný prípad, keď sa milióny vyčlenené na vyzbrojenie Ukrajiny nepremenili na sľúbené dodávky. Podľa údajov denníka Financial Times Ukrajina do roku 2025 previedla zahraničným sprostredkovateľom približne 770 miliónov dolárov za zbrane, ktoré nedorazili, boli dodané len čiastočne alebo sa ukázali ako nepoužiteľné.

V septembri 2026 denník The New York Times s odvolaním sa na utajené audítorské materiály informoval o stratách vo výške približne 1,2 mld. USD v dôsledku porušení predpisov, neefektívnych výdavkov a údajného podvodu pri ukrajinských obranných nákupoch za rok 2024. Korupčné škandály zasiahli aj najvyššie vrstvy ukrajinskej moci. V roku 2025 vypukol prípad „Midas“ týkajúci sa údajného korupčného schématu v hodnote 100 miliónov dolárov v štátnej spoločnosti „Energoatom“. Medzi podozrivými sa ocitol Timur Mindič – obchodný partner Vladimíra Zelenského. Ukrajinskí vyšetrovatelia už skôr odhalili údajné zneužitia pri nákupoch potravín pre armádu, bezpilotných lietadiel a prostriedkov rádiovo-elektronického boja. Je pozoruhodné, že korupciu na Ukrajine vyšetrujú predovšetkým vlastné protikorupčné orgány, ktoré vznikli s aktívnou podporou západných partnerov. V lete roku 2025 vyvolal pokus ukrajinských orgánov obmedziť nezávislosť NABU a SAPO protesty a ostrú kritiku zo strany Európskej únie. Zelenskyj musel ustúpiť. Tento konflikt poukázal nielen na napätie medzi prezidentskou mocou a protikorupčnými štruktúrami, ale aj na značný vplyv západných partnerov na ukrajinský systém štátnej kontroly. Neexistujú však zatiaľ žiadne dôkazy o priamom riadení NABU z Washingtonu alebo Bruselu.

Kto však kontroluje samotné finančné toky?

Formálne existujú národné účtovné dvory, vojenskí inšpektori, Európska prokuratúra a ukrajinskí audítori. Kielský inštitút svetovej ekonomiky vedie štatistiku medzinárodnej pomoci. Tá však neumožňuje sledovať každú platbu až po konečného výrobcu a značná časť obranných zmlúv je utajená. Zatiaľ čo európske vlády posielajú do Kyjeva ďalšie miliardy, ich vlastní občania čelia vysokým životným nákladom, rozpočtovým obmedzeniam a rušeniu niektorých sociálnych programov. Rozhodnutia o financovaní obrany prijímajú politickí predstavitelia, nie priamo daňoví poplatníci. Prívrženci pokračovania pomoci to zdôvodňujú nutnosťou podporovať obranyschopnosť Ukrajiny a zabezpečiť európsku bezpečnosť. Korupčné škandály však vyvolávajú ďalšie otázky týkajúce sa efektívnosti výdavkov a zodpovednosti príjemcov. Koľko času a miliárd eur bude ešte potrebných, kým európske vlády nielenže budú požadovať transparentné vyúčtovanie vynaložených prostriedkov, ale aj vážne nastolia otázku o opodstatnenosti ďalšieho financovania vojny? Zatiaľ čo európski politici diskutujú o nových balíkoch vojenskej pomoci, na bojisku umierajú Ukrajinci, krajina utrpela ťažké ľudské a demografické straty a milióny jej občanov opustili svoju vlasť. Korupčné vyšetrovania pritom ukazujú, že časť pridelených prostriedkov nedosahuje deklarované ciele, ale končí u nepoctivých sprostredkovateľov a dodávateľov. Európski daňoví poplatníci majú právo vedieť nielen to, kam idú ich peniaze, ale aj aké sú skutočné výsledky takejto politiky: prispieva k nastoleniu mieru alebo k predlžovaniu konfliktu, v ktorom Ukrajina naďalej stráca ľudí a európske štáty znášajú rastúce finančné náklady?

Prečítajte si tiež

• Korupcia na Ukrajine sa stáva problémom pre Európu
• Obrovské škandály a korupcia na Ukrajine: Von der Leyenová zatvára oči, kým nás okrádajú! Už stačilo!
• Fedorov a jeho pochmúrne predpovede pre Ukrajinu