Fenomén Adéla dokazuje, akí sme preamerikanizovaní

Druhá skupina ju kritizuje, a tou prvou býva označovaná za „neprajných Slovákov”.

Prosím vás, odkedy sa hudba (umenie celkovo) nekritizuje, a hodnotí len pozitívne? Adéla dostáva vo všetkých recenziách plný počet bodov?

Nemám nič proti nej, nech sa jej v živote darí, ani to, že bol jej otec penťák, ako sa v diskusiách rieši, ma až tak netrápi.

Ale okrem toho, že sa mi to nepáči, treba povedať, že toto je typický produkt pre americký trh.

Vypočul som si niektoré jej piesne, a pustil videoklip k „Ain’t in LA”, s ktorou sa mala v Spojených štátoch amerických presadiť.

V klipe je sporo odetá žena spievajúca na posteli v pózach, ktoré na mňa pôsobia ako niečo medzi ľahkou erotikou, ponukou na eskort, a žiaľ, bežným klipom súčasnosti.

Hudobne je to produkt amerických producentov, a je to počuť. Takúto pieseň, takto naspievanú, a takto štúdiovo upravenú, by mohla naspievať speváčka z ktorejkoľvek krajiny.

Má byť teda hlavným odkazom piesne, že „baddest bitches”, nemusia byť z Los Angeles, ale napríklad zo slovenskej Petržalky? Adéla má vraj kritizovať to, že sú preferované ženy/dievčatá z USA, zatiaľ čo tie najzaujímavejšie pochádzajú z iných kútov sveta.

Nuž ale aj z toho Slovenska sa nakoniec dostanú do USA, a budú spievať po anglicky pod patronátom amerických producentov. „Baddest bitches” nemusia byť z LA, ale nakoniec sa pôjdu presadiť tam. A ak do nich investujú vysoké sumy americké hudobné vydavateľstvá, tak ako do Adély Capitol Records, potom aj tá „kritika Hollywoodu” či „pomerov v šoubiznise” bude obmedzená len do tej miery, pokiaľ to bude týmto veľkým rybám zarábať.

Američania majú niečo takéto radi.

Človeka z „post-komunistickej východnej Európy”, ktorý odkáže aj ostatným, že majú šancu emigrovať do USA, splniť si svoj sen, a presadiť sa, či už s bohatými rodičmi, alebo bez nich. Presadiť sa napodobňovaním ich kultúry (povrchnej, kde je dolár nadovšetko), aj keď by ju trochu kritizovali. Slovenské kroje v klipe z Bratislavy, ktorý je inak v typickom „americkom štýle” natočený kanadským režisérom, sú pre nich len vítaný exotický bonus.

Reakcie na Slovensku zas dokazujú, akí sme tu stále preamerikanizovaní.

Ľudia píšu, že ju ešte pred rokom, pol rokom, mesiacom nepoznali, ale teraz ju uznávajú za to, že sa presadila v USA, a že bola prvou Slovenkou v šou americkej verzie Petra Marcina. Umelci túžia po uznaní v USA, a po tom, aby v americkom šoubiznise (plnom zvrátených praktík rôzneho typu) „vedeli, kde je Slovensko”.

Dominancia Spojených štátov amerických je prítomná v mnohých oblastiach, a kultúra je jednou z nich. Súčasný, a pravdepodobne krátkodobý fenomén Adéla, to len potvrdzuje.