Antificovská opozícia sa z prehry Vučića raduje zbytočne

V Srbsku nepadol diktátor/autokrat, ani celý režim (tak ako píšu ľudia na sociálnych sieťach), a s Vučićovou porážkou vo voľbách nemala nič spoločné návšteva Roberta Fica.

Vučićova volebná koalícia Zjednotené Srbsko jednoducho prehrala vo voľbách, v ktorých vyhrala Študentská kandidátka, kandidátka vytvorená súčasným študentským protestným hnutím.

Diktátori nekončia tak, že uznajú porážku tesne po prehre vo voľbách. Nebol ním Vučić, rovnako ako ním nebol Orbán v Maďarsku.

Diktatúra skončila napríklad vojenským prevratom v Gabone, ktorý pred tromi rokmi ukončil 56-ročnú vládu Bongovcov.

V Srbsku vládna garnitúra končí po voľbách, nebolo to ani len priamo po protestoch mládeže s mnohými obeťami, tak ako pred dvomi rokmi v lete v Bangladéši.

Antificovský tábor na Slovensku ale potrebuje živiť nejaké nádeje, a tak hľadá paralely medzi prehrou Vučića a potenciálnou „prehrou Fica”.

Tešia sa však zbytočne.

V Srbsku bola opozíciou Študentská kandidátka. Tá bola vytvorená predstaviteľmi študentského hnutia ale s podmienkou, že samotní študenti na nej kandidovať nebudú (nebol to teda šeligovský výťah do politiky). Figurovali na nej najmä nestraníci, a podmienkou bolo tiež, že kandidovať nemôžu ani žiadni funkcionári opozičných strán (i keď došlo k obvineniam, že na nej participujú).

Na Slovensku je „antificovská opozícia” okrem prehnanej fixácie na samotného Fica, tvorená politikmi. Navyše okrem ich „lídra” Michala Šimečku, ktorý pôsobí ako autentický študent, sú jej členmi politici, ktorí už raz mali možnosť ukázať, ako vyzerá alternatíva v ich podaní. Jedným z nich je aj expremiér Igor Matovič, bez ktorého nemá tento tábor väčšinu.

Je to teda výrazne odlišná situácia.

Vučić prehral voľby a uznal porážku: „Sú to obyčajní vykonávatelia cudzej špinavej práce"

Zatiaľ čo špeciálne progresívci poukazujú na prehru Ficovho spojenca Vučića, mohli by sa namiesto Srbska, ktoré nie je členom EÚ, pozrieť skôr do Francúzska na to, ako sa darí ich politickému vzoru – Macronovi.

Ten po dvoch funkčných obdobiach v apríli roku 2027 kandidovať nemôže, je ale evidentné, že macronizmus končí. V uliciach sú protesty, a v prieskumoch výrazne vedie Marine Le Pen nasledovaná Jeanom-Lucom Mélenchonom. A aj keď sú z opačných politických táborov, obaja kritizujú Macrona, fungovanie EÚ, štruktúry NATO či výdavky smerujúce na Ukrajinu.

Výsledok centristických kandidátov však nebude závisieť od toho, či sa odfotia so Šimečkom, Hojsíkom alebo Cifrovou Ostrihoňovou. Tak ako voľby v Srbsku neovplyvnila podpora Fica na Vučićovom mítingu.

V Srbsku sa zmení vláda, režim však zostáva. Ten socialistický padol v roku 1992, dnes marginálne sily komunistov podporili čiastočne Vučića, čiastočne študentov.

A Joška Broz, Titov vnuk, ktorý viedol Komunistickú stranu a neskôr Srbskú ľavicu, minulý rok v lete zomrel.

Nech by ale bola vláda akákoľvek, spojenectvo medzi Slovenskom a Srbskom by malo ostať silné a zachované. Podľa historika Kuzmanovića mali vraj Srbi spomedzi všetkých národov, ktoré počas histórie stretli, najlepšie vzťahy so Slovákmi.

Preto v rámci dobrých vzťahov bratskému juhoslovanskému národu odkazujem – Srbi, nech sa vám darí s akoukoľvek vládou (a radšej sa do EÚ nesnažte vstúpiť, než by ste to museli neskôr ľutovať).

Prečítajte si tiež:

• Leyenová, Kallasová, Costa a ďalší rusofóbi sa šťastím idú roztopiť ako cencúle na jarnom slnku
• Vučić prehral voľby a uznal porážku: „Sú to obyčajní vykonávatelia cudzej špinavej práce“