O Nitrianskom a Trnavskom kraji bude rozhodovať najmä 70 % poslancov za menšinové maďarské strany

O Nitrianskom a Trnavskom samosprávnom kraji budú nasledujúce volebné obdobie rozhodovať najmä poslanci za menšinové maďarské strany. V Nitrianskom kraji to bude 38/70 % poslancov za menšinovú maďarskú stranu (Maďarská aliancia) a koalície s menšinovou stranou (Maďarské fórum), v Trnavskom kraji 27/64 % poslancov za menšinové strany a koalície. Rozhodli tak jednak voliči, ale najmä väčšinový volebný systém do samosprávnych krajov. Nárast poslancov za menšinové maďarské politické strany je spôsobený vznikom predvolebných koalícií slovenských politických strán s menšinovým Maďarským fórom. Menšinové nadpráva tak budú presadzovať nielen menšinové strany, ale aj súčasná politická opozícia.

V ďalších krajoch, to už nie je také „ružové“, nastal pokles menšinových zástupcov v banskobystrickom a košickom kraji, do bratislavského krajského zastupiteľstva sa snáď prvýkrát nedostal žiadny menšinový zástupca. V budúcnosti ďalším krajom bez menšinových poslancov môže byť košický kraj. Ešte sú tu však skryté „biele kone“, niektorí, oficiálne nezávislí kandidáti, ktorí však, ak sú akejkoľvek národnosti, spolupracujú a napĺňajú menšinové nadpráva, ak je to pre nich výhodné. V niektorých volebných obvodoch zas štandardné slovenské strany pochopili, že sa musia dohodnúť, ak má byť väčšinový volebný systém v ich prospech a postavili menej kandidátov alebo sa spojili, čím dosiahli výsledok zloženia v obvodoch a následne aj v kraji podobný národnostnému zloženiu v obvode alebo kraji a teda získali väčšinu poslancov. To je ale možné iba v obvodoch a za súčasných podmienok, kde Slováci majú viac ako 50 % zastúpenie. V ďalších stovkách volebných obvodov neumožňuje väčšinový volebný systém obyvateľom slovenskej národnosti zvoliť si svojho kandidáta.

Najväčšia menšinová strana sa zákonite zmenšuje

Napriek tomu, že dva slovenské kraje sú „v rukách“ menšinových poslancov, menšinová Maďarská aliancia (MA) v skutočnosti klesla vo všetkých krajoch a mnohých obciach. Nie je to dnes jedna veľká prehra, ale postupné nenápadné malé neúspechy. A to aj v absolútnych číslach, alianciu teda podporuje pravdepodobne čoraz menej voličov. Údajne kvôli demografickej kríze. Ako to? Veď počet obyvateľov maďarskej národnosti po prvýkrát v dejinách druhej Slovenskej republiky klesol najmenej, len o 0,75 %. „Pes je zakopaný“ zrejme v preskupovaní voličov. Podľa rôznych odhadov menšinoví voliči čoraz častejšie volia slovenské strany. A, nie sú už takí disciplinovaní vo volebnej účasti. A do popredia sa tlačia obľúbení nezávislí kandidáti. Preto aliancia bude prehodnocovať veľkolepé videnie svojej strany v NR SR ako samostatného subjektu. Tieto voľby nie sú prvým pokleskom menšinovej strany, iba nové vedenie aliancie vytváralo veľkú nereálnu bublinu.

V samosprávach obcí sa dejú tiché evolučné zmeny aj revolučné precedensy. Ale nie zásluhou politických strán, ktoré sa „snažia robiť pre ľudí“, ale prirodzeným postupným vývojom. Napríklad v Štúrove, kde žije 28 % Slovákov po prvýkrát získal miesto primátora „napoly slovenský“ kandidát a zastupiteľstvo prevalcovali nezávislí kandidáti, súčasťou ktorého budú len traja kandidáti za MA oproti predošlým siedmim. V Hurbanove s 51 % slovenským obyvateľstvom opäť vyhral primátor slovenskej národnosti. Okruh pôsobenia menšinových politikov sa sťahuje už iba do Dunajskostredského a Komárňanského okresu a do východoslovenských menších obcí, kde ešte výrazne naberajú na počte. Aj v obciach so 16 % obyvateľov maďarskej národnosti dokážu menšinoví kandidáti konkurovať slovenským kandidátom, lebo im to väčšinový volebný systém umožňuje. Ale naopak to už neplatí.

Kšefty s maďarskou kartou

Čo sa ale nedarí prirodzene, to sa doplní politickými špekuláciami, obchádzaním alebo porušovaním zákonov, peniazmi, korupciou. To, čo sa už dlhodobo deje v mene maďarskej menšiny v Slovensku je veľká bublina, ktorá zákonite musí raz spľasnúť. Tá by ale nebola možná bez pomoci slovenských politických strán a médií. Maďarská menšina je zneužívaná pri všetkých politických cieľoch Maďarska aj menšinových maďarských politikov v Slovensku – umelé navyšovanie počtu príslušníkov menšiny tzv. druhou národnosťou, pridávanie ďalších a ďalších dopravných a obecných tabúľ v menšinovom jazyku, klamlivé volebné kampane, nafukovanie volebných výsledkov v prospech menšinovej strany, politická činnosť s peňažnou podporou Maďarska – bez nej by život maďarskej menšiny plynul oveľa prirodzenejšie a s menšími ťažkosťami. To všetko vraj v mene záchrany menšiny pred asimiláciou. Vyhovuje to väčšine slovenských politických strán (a ak prichádzajú nové, robia to isté), bez ohľadu na to, aké riziká to v budúcnosti prinesie, pretože menšinové práva sú predmetom nezodpovedného politického obchodu slovenských strán.

Menšinovým stranám jednoducho klesá mandát na navyšovanie menšinových práv od svojich voličov nielen prirodzenou asimiláciou, znižovaním počtu voličov, ale aj preskupovaním voličov k slovenským stranám. Skutočnú príčinu preskupovania menšinových voličov vedia len oni sami a môže to byť úplne prirodzená odozva. Správy splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny a skúsenosti na juhu Slovenska jasne hovoria, že mnohé práva, najmä v administratíve samospráv Slováci maďarskej národnosti nedokážu využívať.

Podozrivý menšinový vládny splnomocnenec

Menšinoví politici sú tu hlavne sami pre seba a pre veľkomaďarské ciele. Bez silnej podpory Budapešti by menšinoví politici v Slovensku nepostavili ani prezidentského kandidáta. Politická rozpoltenosť Maďarska, podobne ako u nás, dobieha veľkomaďarské ciele, navzájom sa požierajú a ničia vlastné ciele – slovenský denník Napunk zverejnil pohyb peňazí z maďarských štátnych zdrojov pre Maďarskú alianciu. Maďarsko údajne platilo cez pochybnú mimovládku ProRegia Cultura prezidentskú kampaň bývalého predsedu MA Krisztiána Forróa a na tejto pravdepodobne nezákonnej podpore sa podieľali viacerí členovia MA alebo blízki spolupracovníci, ako aj súčasný splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horony. Údajne pomáhal „nezávislému verejnému prieskumu“ za ktorý vraj dostal viac ako 10 tisíc eur. Jeho meno sa v dostupných materiáloch objavuje až osemkrát. ProRegia Cultura získala takmer milión eur z maďarských štátnych zdrojov práve keď sa v Slovensku konali troje volieb. Slovenské zákony však zakazujú politickým stranám prijímať peňažnú podporu zo zahraničia. A to je len jeden z mnohých prešľapov menšinových politikov za alebo na hranici zákona.

Čo pre nás pripravujú slovenskí politici?

Aký kompromis sa dá dosiahnuť predvolebnou koalíciou slovenských strán s menšinovými, keď menšinové strany koalíciu podmieňujú navyšovaním menšinových práv. A čo prijať ako kompromis, tzv. zákon o maďarskej autonómii? Ak sa prijme súčasnou vládou pripravovaný zákon o postavení národnostných menšín, je pripravené právne prostredie na zriadenie maďarskej autonómie. A neskôr pričlenenie k Maďarsku? Alebo radšej prijať autonómne menšinové maďarské inštitúty zriadené v štátnej správe a samosprávach, administratívno-územné prvky maďarskej autonómie, správne členenie založené na volebných obvodoch, krajoch, okresoch s väčšinou maďarskej menšiny, uzákonenie menšinového maďarského jazyka ako rovnocenného štátneho jazyka na celom území SR, alebo schválenie takých podmienok, aby menšinové maďarské strany boli trvalou súčasťou NR SR a aby v okresoch a krajoch získali silnejšie postavenie či zákon, ktorý zabráni sťahovaniu Slovákov do obcí s maďarskou menšinou vylúčením nadobúdania nehnuteľností, všeobecným predkupným právom pre miestnych obyvateľov, podmienením nadobúdania nehnuteľností a zriadením trvalého pobytu či zavedením miestnych daní? Zrušenie Benešových dekrétov, kolektívnej viny a zvrátenie výsledkov všetkých ostatných prehratých vojen Maďarska, podpora iba menšinových podnikateľov a producentov, atď. atď.? To všetko ide do koalície v balíku s hospodárskym programom menšinovej strany a musí sa naplniť najmenej jedno menšinové nadprávo. Keďže navyšovanie menšinových práv sa deje postupne, každá vláda, každé zloženie NR SR niečo pridá, veď nič strašné sa v tej chvíli nedeje. Je to jednoduchšia cesta k moci ako hľadanie cesty k spájaniu sa slovenských strán. Voliči to tiež tolerujú, lebo nechcú len to, čo poznajú, čo sa pretriasa v médiách každý deň. Keďže sa o maďarskej autonómii vôbec nehovorí a ak áno, tak všeobecne a povrchne, voliči v tom nevidia hrozbu.

Predvolebné koalície s menšinovými stranami je ako voda na mlyn pre otváranie Benešových dekrétov, zrušenie kolektívnej viny a ďalšie navyšovanie menšinových práv na úkor oslabovania prihraničných území, slovenskej štátnosti a väčšinového slovenského obyvateľstva.

Menšina rozhoduje o väčšine

Vysoké percentuálne zastúpenie menšinových poslancov v zastupiteľstvách samosprávnych krajov alebo dokonca vyššie, ako je percentuálne zastúpenie obyvateľov maďarskej národnosti, umožňuje väčšinový volebný systém. Pri súčasnom väčšinovom volebnom systéme do samospráv krajov a obcí nie je možné v stovkách volebných obvodoch zvoliť poslanca akejkoľvek slovenskej strany. Ak by aj vytvorilo všetkých -násť slovenských politických strán predvolebnú koalíciu s minimálnym počtom kandidátov, nestačilo by to vo volebných obvodoch s menej ako 50 % Slovákmi na zvolenie nielenže vyššieho, ale ani rovnakého počtu poslancov, ako za menšinu. Tento stav trvá v stovkách obcí a volebných obvodoch desiatky rokov, lebo politická korektnosť, moc, zbabelosť a všetky možné výhovorky sveta.

V Slovensku je potrebný taký volebný systém, ktorý by neobmedzoval obyvateľov slovenskej národnosti na juhu štátu a bolo by aj pre 30 % Slovákov v obci reálne možné zvoliť si aspoň toľko svojich zástupcov, koľko je možné zvoliť menšinových zástupcov. Dovtedy budú aj naďalej riadiť najmenej dva kraje menšinové politické strany so svojimi autonomistickými cieľmi, otváraním Benešových dekrétov, nátlakovou dvojjazyčnou politikou, iredentistickými pamätníkmi, na ktoré im bude prispievať samosprávny kraj a príslušníci väčšinového slovenského obyvateľstva.

Margaréta Rodoslava Vyšná

koordinátorka

Expertná komisia pre slovensko-maďarské vzťahy