Washington 15. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Eric Gay)
Američania pripravujú nové sankcie proti plynovodu Nord Stream 2, zatiaľ čo sa sami stali najväčším dovozcom ruskej ropy. Jeden z popredných analytických časopisov napísal, že je to pokrytecký postoj a že by bolo treba zakázať dodávky z Ruska. Lenže to zrejme nie je možné, pretože sa v tomto prípade zastaví práca v rafinériách
Veľký odberateľ
Kongres chce vyhlásiť sankcie voči európskym spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na projekte plynovodu Nord Stream 2. Už to vyvolalo tvrdú kritiku zo strany Nemecka a Berlín dokonca pohrozil odvetnými sankciami.
Vplyvný americký analytický časopis The National Interest (NI) píše, že sa podobná reakcia dá vysvetliť. Ide o jasné pokrytectvo Washingtonu. USA sa totiž tento rok stali lídrom medzi dovozcami ruskej ropy a kúpili si 12% celého exportu.
Podľa údajov Správy energetických informácií USA (EIA) za prvý polrok dopravili do USA z Ruska cez deväť miliónov ton ropných výrobkov (68 miliónov barelov), čo je rekord za 16 rokov.
Pokrytecký postoj
EIA spresnila, že USA sú formálne na druhom mieste, pretože si Holandsko kúpilo 12,19 milióna ton. Lenže táto krajina je tranzitný uzol, z ktorého ropné výrobky putujú do iných štátov. Amerika ale kupuje ropu pre vlastné rafinérie, takže Washington je bez konkurencie.
NI navrhuje nasledujúce východisko: zakázať zákonom ruský import. Kongres by mohol napríklad zaviesť finančné sankcie proti spoločnostiam, ktoré prevádzkujú tieto dodávky.
Lenže nie je úplne jasné, ako sa to dá uskutočniť, veď sa Američania kvôli svojim vlastným sankciám proti tretím krajinám dostali do priamej závislosti na ruskej surovine, čo oficiálne priznali už vlani.
Alternatíva neexistuje
Rusko bolo až šiestym dodávateľom surovej ropy do USA. Vo februári 2020 sa dostalo na druhé miesto po Kanade. Američania, ktorí boli pripravení o ťažkú ropu z Venezuely, a tiež kvôli prudkému zníženiu dovozu z Iránu, museli rýchlo pátrať po alternatívnych dodávateľoch.
Problém spočíva v tom, že technológie radu rafinérií ropy nie sú použiteľné pre ľahkú ropu z Permianskej panvy (Permian Basin) a Západného Texasu. Do veľmi ťažkej situácie sa dostali rafinérie Mexického zálivu a Východného pobrežia.
Tieto podniky boli naprojektované pre sírne značky ropy, preto je treba miešať ľahkú ropu s ťažkou, ktorú predtým dostávali z Venezuely. Vlani v januári však Donald Trump zaviedol sankcie proti Caracasu. A venezuelský export klesol o 32% na 1,001 milióna barelov denne.
Americkým rafinériám hrozilo zastavenie kvôli nedostatku surovín. A aby sa vyhli katastrofe, Američania začali používať ruskú ropu Urals a aktívne nakupovať ruský mazut.
Vlani si USA z Ruska doviezli 11 miliónov ton mazutu, dvakrát viac ako v roku 2018. “Pomohlo to kompenzovať kolaps dodávok sírneho paliva z Venezuely,“ konštatovali analytici z americkej spoločnosti Vortex.
Alternatívou by mohla byť ropa zo Saudskej Arábie blízka svojím chemickým zložením, Saudovia však nechceli zvýšiť ťažbu. Ekonomika nakoniec zvíťazila nad politikou a Američania sa obrátili na Rusov.
Okrem vhodných vlastností je ruská surovina dosť lacná. Podľa správy ministerstva financií mala značka Urals v januári–júli priemernú cenu 40,34 dolára za barel, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka 65,27.
Navyše sa značne znížili dopravné výdavky. A po ukončení karantény stúpol dopyt po palivách, pretože ľudia znovu používajú autá a tiež lietajú.
Americké rafinérie nemali skrátka na výber a začali kupovať ruskú ťažkú ropu. Nezabránilo tomu ani zhoršenie vzťahov medzi štátmi, ani početné sankcie Washingtonu voči Moskve. Na tomto pozadí sú všemožné pokusy zastaviť výstavbu plynovodu Nord Stream 2 stále paradoxnejšie.