Môj profil 
Predplatné
„Generácie lesníkov a ochranárov vykonali veľa práce. Hoci to nebolo ľahké, tie ciele, ktoré si v minulosti dali naši predchodcovia, sa snažíme udržať a odovzdať generáciám, ktoré prichádzajú po nás, či sa týkajú chránených druhov živočíchov, rastlín, lesných ekosystémov,“ zhodnotil pre TASR riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko s tým, že v počiatkoch vzniku národného parku si dali lesníci a ochranári za úlohu najmä revitalizovať územie TANAP. To bolo za dlhé stáročia dosť významne negatívne ovplyvnené ľudskou činnosťou. Išlo predovšetkým o ťažbu dreva či veľkoplošné pasenie dobytka a následný vplyv na lesné ekosystémy. Dali si tak za úlohu postupne zalesniť park a vznikol program starostlivosti o TANAP, ktorý bol zásadným legislatívnym dokumentom.
Vízia z minulosti sa podľa Majka nezmenila, poslaním zainteresovaných je, aby sa vzácne druhy živočíchov, rastlín, drevín a celé ekosystémy zachovali budúcim generáciám. V poslednom období sa vo Vysokých Tatrách investujú nemalé finančné prostriedky do budovania infraštruktúry, podľa ochranárov je to však späté s históriou národného parku. „Určitou schizofréniou z minulosti je to, že do územia národných prírodných rezervácií boli zahrnuté aj existujúce lyžiarske strediská. Je to istým paradoxom tej doby a doteraz sa to nepodarilo aktualizovať. To, že lyžiarske stredisko je v 5. stupni ochrany prírody, devalvuje skutočné kvality prírody,“ konštatoval Majko.
Práve zonácia, ktorá je dlhoročným problémom nielen pre TANAP, by mala podľa neho vyňať tieto časti národného parku z najvyššieho stupňa ochrany prírody. „Z nášho pohľadu ide momentálne len o modernizáciu už existujúcich stredísk, z ktorých niektoré tu boli ešte pred vznikom TANAP. To isté platí aj o meste Vysoké Tatry a jeho obyvateľoch, ktorí tu žijú,“ zdôraznil Majko s tým, že Správa TANAP vie pri dodržaní všetkých legislatívnych podmienok akceptovať aj modernizáciu tohto územia. Do budúcna je však záväzkom všetkých zainteresovaných vyňať tieto oblasti z ochrany prírody.
„Za tých 65 rokov pribudlo viac lesov a ich kvalita sa zároveň zvýšila. Pomocou krokov v tých prvých rokoch sa podarilo eliminovať negatívne zásahy človeka, čo malo okamžitý odraz na zlepšení stavu prírody. Len pre porovnanie, na začiatku vzniku TANAP bol kamzík vo veľmi nízkych počtoch, ale už v 50. a 60. rokoch minulého storočia ten počet výrazne rástol,“ doplnil námestník ŠL TANAP Marián Šturcel.
Zároveň sa podľa neho zvýšila aj návštevnosť i záujem o TANAP, pričom dnes je turizmus dominantným prvkom Tatier. „To nie je negatívne, to skrátka priniesol život. Zásadné globálne negatívum nepostihlo Tatry z pohľadu vplyvu človeka. To negatívne, čo Tatry postihlo, sú veci, ktoré sú mimo nás. Ide napr. o kalamitu spred deviatich rokov,“ dodal Šturcel s tým, že ani posledný rozvoj turistického a spoločenského využívania Tatier nemá pre ne ako celok fatálne následky.
jf
.jpg)
.jpg)
.JPG)
