Priština 11. marca 2017 (HSP/Foto:Wikimedia)
Zaujímavá situácia vznikla ohľadom Kosova. Tento štát, ak na to náhodou pozabudol niektorý z našich čitateľov, vznikol „vďaka úsiliu“ USA, NATO a EÚ, ktoré mu všemožne pomáhajú aj dodnes, ale, ako sa hovorí“, odtiaľ potiaľ…
USA, EÚ a NATO sú ochotné brániť a vojensky pomáhať svojmu „dieťaťu“ – Kosovu, ale zároveň mu zakazujú mať vlastnú armádu. Je to paradox? Ako sa to vezme… Kým malý a slabý štát úctivo poslúcha „bossov“, je dobrý a dokonca užitočný, ale keď bude mať vlastnú armádu a náhodou si zmyslí, že je samostatný a môže si robiť čo chce, to už nebude to orechové…
A preto zástupcovia NATO, USA a niektorí politici z EÚ varujú Kosovo pred prijatím zákona, ktorý by umožnil bez zmeny ústavy, aby sa súčasné ľahko vyzbrojené Kosovské bezpečnostné sily premenili na regulárnu profesionálnu armádu. Prvý náznak svojej nevole v súvislosti s plánmi vedenia Kosova európski a zaoceánski „bossovia“ už vyslovili a varujú, že pre začiatok obmedzia pomoc Kosovu s výcvikom jeho ozbrojených jednotiek. Aké opatrenia podniknú neskôr, zatiaľ podrobne nerozoberajú…
Najvyšší „boss“ – generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg počas rokovaní s kosovskými predstaviteľmi vyjadril vážne znepokojenie celej aliancie nad návrhom zákona, ktorým sa bude zaoberať vedenie Kosova. Chce transformovať Kosovské bezpečnostné sily do „normálnej“ armády. Pričom to mieni urobiť aj bez toho, aby kvôli tomu musela meniť ústavu krajiny.
„Jednostranné kroky, ako tie, ktoré mienite podniknúť, nie sú vhodné,“ podčiarkol Jens Stoltenberg počas debaty s kosovským premiérom Isom Mustafom a prezidentom Hashimom Thaçim. Šéf aliancie jemne postrašil kosovských partnerov, že kým mienia pokračovať na tejto ceste, ako zdôraznil, „NATO bude musieť prehodnotiť svoju mieru angažovanosti, hlavne, čo sa týka budovania kapacít kosovských ozbrojených síl.“
V tomto varovaní nebol osamotený. Ozvali sa aj partneri spoza veľkej kaluže. Americké veľvyslanectvo v oficiálnom vyhlásení uviedlo, že „prijatie pripravovaného návrhu zákona v Kosove by zapríčinilo prehodnotenie obsahu bilaterálnej spolupráce a pohľad na dlhodobú pomoc Spojených štátov.“ Je to dosť diplomaticky, ale celkom zrozumiteľne…
Kosovo zatiaľ nemá vlastnú regulárnu armádu, ale ľahko vyzbrojené Kosovské bezpečnostné sily, ktoré vytvorili v r. 2009 s tým, že majú byť multietnickým bezpečnostným zborom, ktorý sa na začiatku mal zapojovať do riešenia krízy, civilnej ochrany, odstraňovania nevybuchnutej munície alebo potlačenia nepokojov a vykonávania skôr policajnej ako vojenskej práce. V súčasnosti Kosovské bezpečnostné sily majú približne 4 tisíc príslušníkov a ďalších 2 500 ľudí v zálohe. Podľa plánov kosovského vedenia by sa mali zvýšiť na 5 tisíc vojakov a 3 tisíc ľudí v zálohe.
V Kosove sa však domnievajú, že je na čase urobiť zmeny a vytvoriť vlastnú armádu. Tento týždeň kosovský prezident Hashim Thaçi predložil do parlamentu návrh zákona, ktorý by existujúce bezpečnostné jednotky premenil na regulárnu armádu. Zdôvodnil to tým, že normálna nezávislá krajina by mala mať svoju armádu.
Samozrejme plány kosovského vedenia tvrdo kritizuje susedné Srbsko, ktorého sa to bezprostredne dotýka a ktoré doposiaľ, ako aj niektoré iné štáty (vrátane Slovenska), jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova – svojej bývalej provincie neuznáva. V Belehrade prízvukujú, že využijú všetky politické prostriedky na to, aby budovaniu kosovskej armády zabránili. Srbský premiér Aleksandar Vučić podčiarkol, že v tejto otázke očakáva pomoc a podporu zo strany Európskej únii a Ruska. Spojené štáty v tejto súvislosti, pochopiteľne, nespomenul…
Eugen Rusnák