Môj profil 
Predplatné
Ako informoval Ervín Hapl z Ochrany dravcov na Slovensku, prvé sysle sa zobudili už 26. februára v lokalite Biele Vody na Muránskej planine. „Postupne sa prebúdzajú sysle na ďalších lokalitách. Keďže chladné počasie pretrváva, niektoré ešte spia,“ uviedol Hapl.
Sysle na Slovensku takmer vyhynuli pre úbytok kosených či spásaných pasienkov, ktoré potrebuje k životu. Ochrana dravcov na Slovensku preto od roku 2015 obnovuje a kosí plochy, kde sa môže syseľ pasienkový rozširovať, a to najmä v dvoch lokalitách – v Slovenskom krase a na Muránskej planine. V roku 2018 sa sysľom na Slovensku mimoriadne darilo, odborníci ho preto nazvali aj syslí rok. Vlani sa v Slovenskom krase uložilo na spánok 600 sysľov, na Muránskej planine zimuje viac ako 2 000 sysľov. „Veľmi im pomohlo aj prikrmovanie slnečnicou a jablkami, takéto opatrenie umožní počas zimovania prežiť vyššiemu počtu sysľov a zároveň podporí väčší počet mláďat u samíc,“ konštatoval Hapl.
Sysľa pasienkového nazývajú ochranári ekomanažér, pretože dokáže pozitívne ovplyvniť prítomnosť mnohých druhov rastlín a živočíchov v mieste, kde žije. Jastraby a krkavce lovia predovšetkým slabé jedince, prežijú hlavne tie zdravé. Lovia ich aj vzácne mačky divé. Tým, že sa niektoré dravce sústredia na sysle, začalo sa dariť iným, dovtedy loveným druhom. Na syslích lokalitách sa tak opäť objavila jašterica zelená, naposledy pozorovaná na Bielych vodách v roku 1958, z vtákov je to vzácny skaliarik sivý či škovránok stromový. Syslie poprepájané nory pomáhajú počas silných dažďov zadržať vodu v krajine a predchádzajú tak záplavám. Ich neustále hrabanie vytvára podmienky pre veľké množstvo rastlín, ktoré by inak v konkurencii nemali šancu, preto syslie lúky kvitnú oveľa pestrejšie ako lúky bez sysľov. Nory poskytujú úkryty pre iné živočíchy, napríklad čmeliaky, na Hrhove v nich dokonca našli ropuchy zelené.
Syseľ je známy svojím panáčkovaním a tým, že v prípade nebezpečenstva silno zapíska, aby varoval ostatné sysle. Patrí medzi druhy, ktoré zimu prečkávajú takzvaným pravým zimným spánkom (hibernáciou). Pred zimou sa poriadne vykŕmia a chladné dni s nedostatkom potravy prespia vo svojich norách 80 cm pod zemou, čo je hranica, do akej na Slovensku zvyčajne premŕza pôda. Po piatich mesiacoch vyjdú von a vyhĺbia si novú noru. „Podľa ich počtu vieme odhadnúť, koľko z nich zimu prežilo. Presnejšie čísla budeme vedieť asi v polovici apríla,“ uzavrel Hapl.
.JPG)
.jpg)
