Sýrski rebeli – džihádisti, ktorých podporoval Západ, sa chystajú zničiť jeden z posledných neislamistických arabských režimov

Sýria, ktorá pripomína rumovisko – takmer 100.000 mŕtvych, 1,5 milióna utečencov a 4,5 milióna odsťahovaných; staroveké kostoly vypálené, zničené, alebo vandalizované; kresťania obeťami vrážd, únosov, znásilnení alebo ako ľudské štíty rebelov, tak mainstreamové médiá začínajú pomaly pripúšťať, že rebeli (či dokonca tazvaní aktivisti alebo opozičné hnutie proti Assadovi) majú medzi sebou dosť bezcitné islamistické gorily. Keď predčasom Carla Del Ponte (členka medzinárodnej komisie OSN pre vyšetrovanie v Sýrii) potvrdila, že „chemické zbrane hromadného ničenia používajú rebeli a nie muži lojálni Asadovi“, tak Sýrske observatórium pre ľudské práva v Londýne do svojich reportov začalo už zahŕňať aj zverstvá páchané džihádistickými rebelmi.

Až teraz, keď sa ženy musia aspoň preventívne zahaliť od hlavy až po päty do abaye alebo aspoň mať vždy poruke závoj (na čo predtým v Sýrii nemuseli myslieť), tlač už prináša správy o zriadení šaría súdov, ktoré vynášajú rozsudky „denne a bez diskriminácie“ na kresťanov a hocikoho, kto poruší predpisy wahhábi islamu (puritánska odnož).

Až teraz, keď sýrska ekonomika bola položená na kolená masovým ničením a  rabovaním obchodov a fabrík; keď potraviny čoskoro vzrastú do enormných výšok; teraz, keď teroristi obsadili Homs a Aleppo ako aj hory nad Damaskom; teraz, keď s veľkou pravdepodobnosťou množstvo Sýrčanov vyhubili sarínom práve oni, zdá sa, že médiá už konečne vyčíňanie rebelov nepopisujú ako veľkodušný boj za „slobodu“. 

Sýrska kultúra bola osobitá medzi krajinami Blízkeho východu vďaka spolunažívaniu kresťanov s moslimami, ktoré bolo čímsi viac než len strpením a tolerovaním toho druhého. Na túto skutočnosť boli Sýrčania aj patrične hrdí. Pod tvrdou rukou alawitských diktátorov, ktorí držali fundamentalistov v šachu, sa zachovala vcelku vysoká úroveň náboženskej slobody. Kresťania, ktorí utekali pred prenasledovaním v ostatných krajinách Blízkeho východu, nachádzali útočište práve v Assadovej Sýrii. Týkalo sa to aj irackých katolíkov, ktorí ušli pred „post-Saddámovskou“ perzekúciou.

A dnes, po dvoch rokoch „Arabskej jari“, čelí 2000-ročná komunita asýrskych kresťanov (niektorí z nich ešte vždy používajú aramejčinu z čias Ježiša Krista) úplnému vyhladeniu.   

Od roku 2011 mainstreamové západné médiá spolu s Al-Jazeerou neustále produkujú správy o brutálnom utláčaní slobody pod režimom Bašára al-Assada a ignorujú pritom fakt, že tento režim zabezpečil, aby 2,5 milióna kresťanov (z 10 rôznych tradícií viery) malo garantované rovnaké práva ako moslimská väčšina obyvateľstva.

Napriek tomuto faktu koncom júna vyšli zaujímavé správy. Zatiaľčo vatikánska agentúra Fides priniesla, že ozbrojená opozícia núti kresťanov, aby opustili krajinu a AsiaNews ako štváčov uviedla Saudskú Arábiu a Katar, New York Times´ zasa uviedol, že za všetky problémy v krajine môže Assad a jeho podporovatelia. Ešte vždy však katolícke autority a kresťanskí patriarchovia z rozličných náboženských tradícií prehovorili, kde to len bolo možné.

„80% populácie je na strane vlády, ako aj všetci kresťania“, povedal katolícky chaldejský biskup z Aleppa, Antoine Audo SJ. On bol jedným z mála, ktorí sa odvážili vtedy obviniť mainstreamové médiá ako je BBC zo zavádzajúcich reportáží.

Apoštolský vikár Nazzaro, OFM povedal: „Noviny píšu len to, čo hovorí Al-Jazeera a iné arabské médiá, ktoré sú financované Katarom a Saudskou Arábiou. Tieto krajiny sú hlavnými podporovateľmi „rebelov“, ktorých cieľom je vyvolávať chaos, aby zvrhli Assadov režim“.

Gregor III. Laham, antiochijský patriarcha a hlava melkitskej gréckokatolíckej cirkvi v Damasku, v júnovom interview odhalil, že kresťania sú používaní ako živé terče v ozbrojených útokoch medzi sýrskou armádou a rebelmi. „Prímerie porušili rebeli, nie Assad“, hovorí patriarcha protirečiac tak veľvyslancovi OSN Kofimu Annanovi, ktorý z porušenia prímeria vinil vládu. „Je len v najlepšom záujme vlády, aby mierový plán Kofiho Annana bol úspešný. Veď od začatia bojov už sú tisíce mŕtvych vojakov spomedzi desiatok tisíc celkového počtu obetí. V mene ostatných sýrskych biskupov vás môžem uistiť, že nebola žiadna neozbrojená demonštrácia, ktorú by vládne vojská napadli. Vláda neútočí, pokiaľ neútočia oni.“

Manipulácie médií

V júni 2011 niesli občania ulicami Damasku takmer 20 metrov širokú a 2 km dlhú sýrsku vlajku na podporu vlády dúfajúc, že táto demonštrácia bude jasným znakom toho, na čej strane stoja ľudia a že fáma o nevôli národa voči vláde bude obrátená. Stal sa však presný opak. Médiá túto demonštráciu popísali ako „protivládnu“. Pre kamery je dav len davom, ich slová na transparentoch sú v arabčine, a ak boli aj v angličtine, tak sa jednoducho „prehliadli“.

Latinský patriarcha Jeruzalema, Fouad Twal, v nedávnom rozhovore pre Tempi povedal: „Samozrejme, Sýria potrebuje reformy. Veď kto by ich nepotreboval? Ale to neoprávňuje zničiť celú krajinu len pre to, že sa tu nájdu niekoľkí, ktorú chcú zmenu. Ako náboženskí lídri Blízkeho východu sme sa v jednom zhodli: uprednostňujeme nedokonalý režim s diktátorom než 80 000 mŕtvych a milóny utečencov.”

V rozhovore, ktorý poskytol ešte pred tým, než sa Obama rozhodol poslať zbrane rebelom, Patriarcha Twal vyjadril obavy, že tak urobia Európania: „Všetci moslimskí radikáli, ktorí sa zdržiavali v Jordánsku, teraz prišli do Sýrie. Je vrcholnou iróniou, že s nimi teraz kolaborujeme. Európa vyznáva samé vznešené hodnoty, a pritom kolaboruje s ľuďmi, ktorí zastrašujú jej ľudí, ako aj naše arabské režimy. Ťažko čo i len pomyslieť, že Európa a predovšetkým Francúzsko a Spojené Kráľovstvo by radi dodali zbrane rebelom, aby zvrhli Assada! Nie je vari 80 000 mŕtvych už dosť? Naozaj chceme viac mŕtvych a všetko zničiť, len aby sme zvrhli tento slávny Assadov režim?” 

Jednostranné správy

Jednou z prvých trhliniek neviditeľnej železnej opony manipulácií mainstreamových médií bolo svedectvo trapistických sestier v malej dedinke v blízkosti Aleppa. Pôvodom z Toskánska sestry prišli do Sýrie v roku 2005, aby svoj život venovali pomoci blížnym – kresťanom a moslimom. Pred troma rokmi v jednom interview sestra Martha hovorila o demonštráciách na podporu Assada: „Prezidenta Bašára malo skutočne rado veľmi veľa ľudí. Dnes samozrejme ako plynie čas, rastie tiež uvedomenie, že potrebujeme viac slobody a spravodlivosti. Ale tiež si uvedomujeme, že medzi rebelmi jestvuje veľmi násilná frakcia, ktorá chce túto situáciu využiť a prevziať moc nad krajinou.“  

Jestvuje nejaké medzinárodné sprisahanie? „To neviem“, hovorí sestra, „všetko čo vieme je, že Saudská Arábia odkúpila pozemky a domy, alebo požičala peniaze ľuďom, aby si tieto domy a pozemky kúpili. Vieme, že zbrane sa do Sýrie len tak lejú – ako aj peniaze a vojaci. Ale toto nikomu nepomôže a nestabilnú situáciu krajiny to ešte viac vyhrotí.“

Karmelitánku, Agnés-Mariam – matku predstavenú v júni varovali, že sa chystá jej únos, pretože odhalila, že 80 000 kresťanov v provincii mesta Homs bolo vyhnaných z ich domovov a nútených utiecť z krajiny. Hovorí, že po tom, čo sa začali v krajine nepokoje, „vzrástol počet mimoriadne agresívnych a ozbrojených gangov, ktoré chceli paralyzovať život v spoločnosti tým, že unášali ľudí, odtínali im hlavy, prinášali teror dokonca aj do škôl.“ Postupne boli tieto gangy identifikované: niektorí boli prívržencami Al-Kaidy, iní boli z Moslimského bratstva a z moslimských siekt.  

“V priemere len jeden z 20 takýchto bojovníkov je Sýrčan“, hovorí sestra Agnés pre The Australian. Zvyšok pochádza z miest od Británie po Pakistan, od Čečenska po Indonéziu, od Albánska po Severnú Afriku; mnohí ešte bojovali v Iraku a Afganistane. „Teraz prišli svoje kruhy rozšíriť aj tu a pozabíjať Sýrčanov.“ Spočiatku sa zdalo, že povstanie je len bojom o slobodu a demokraciu, hovorí sestra, ale „postupne sa stalo násilným islamistickým bojom proti slobodnej sekulárnej spoločnosti“. Ako jeden z mnohých prípadov dezinformácie (možno kvôli jazykovej bariére) cituje táto sestra správu Al-Jazeery o vražde dieťaťa v meste Homs, za čo médiá vinili Sýrske bezpečnostné sily. Video ukazuje plačúcu pri mŕtvole syna a v anglických titulkách sa objavil „citát“ matky: „Bezpečnostné sily spáchali tento zločin„. „Avšak my túto ženu poznáme – je to neter nášho kamenára, hovorí Agnes. „To, čo žena v skutočnosti povedala, bolo: „ak by tu boli bezpečnostné sily, môj synček by nebol zabitý„… „

Chemické zbrane boli použité už predtým. Prečo o nich nik ani len nehovoril?

Ďalší hlas, ktorý hovorí za kresťanov, je sestra Marguerita z Aleppa, ktorá píše, že ľudia sú už tak chudobní, že pre drevo chodia do mestských parkov stínať stromy, dokonca aj stredná vrstva, právnici, inžinieri, podnikatelia – všetci títo stoja na cestách a snažia sa predať čokoľvek. V školách sa už nedá učiť, stali sa útočiskom rodín, ktoré boli vyhnané z domovov a ich deti sú celé dni vonku – v chlade či daždi, predávajú cigarety, keksíky, žuvačky, za pár drobných… Známy kresťanský hudobník postáva pred domom, v ktorom býval a hráva na husliach so slzami v očiach.“ 

Sestra Marguerita tiež popisuje, ako ich ohrozovali chemickými zbraňami: „V marci teroristi vypustili raketu s chemickou hlavicou do provincie Aleppa. Zabili 25 ľudí a mnohých zranili. Prečo o tomto zločine na civilistov nik nehovoril, a neodsúdil?“

Cieľom rebelov je vyhladiť kresťanov, západ sa na to pozerá inak

Pri Sýrskom konflikte umiera a trpí veľa ľudí, no nik netrpí viac než kresťania. Tí uviazli medzi brutálnou vojnou medzi dvoma stranami – rebelmi a režimom. Kresťania však nie sú len sekundárnymi obeťami ako sprievodný dôsledok bojov. Ako hovorí Nina Shea, riaditeľka Centra pre náboženskú slobodu na Hudsonovom inštitúte, „kresťania sú cieľom etnicko-náboženských čistiek islamistických militantov a súdov. Navyše strácajú ochranu Assadovej vlády a stávajú sa ľahkou korisťou kriminálnikov a „bojovníkov“, ktorých príslušnosť ani nie je jasná. Kdekoľvek sa objavia, islamská milícia život kresťanom úplne znemožní“. 

Ako sa postupne menia rôzne režimy, ktoré dychtili za demokraciou, na islamské režimy, a to za podpory Západu, niet divu, že ostávame v nemom úžase pred tým, čo sa tu vlastne deje. Ako hovorí sestra Agnés: „sme šokovaní, akú pozíciu zaujali západné krajiny: neboli sme zvyknutí vidieť Francúzov ako podporovateľov fundamentalizmu a ešte viac sme prekvapení Spojenými štátmi. Neboli to práve oni, ktorí začali inváziu v Afganistane, aby sa zbavili Al-Kaidy? Čo vlastne chce západ dosiahnuť tu? Slobodu či fundamentalizmus? Alebo je to vari sloboda fundamentalizmu?  

Americký režim sa so svojou trénovanou a financovanou lokálnou „džihád“ armádou pustil do procesu zničenia posledného neislamistického arabského režimu. Sýrie. A staroveké kresťanské komunity od čias apoštolov, ktoré Assad a jeho otec ochraňovali, budú etnicky vyhladené. Ako to sľubujú rebeli-kanibali.  

mk