Zachovala si EÚ zvyšok inštinktu sebazáchovy?

Už neraz dokázali, že nemajú problém so strieľaním do vlastných nôh, ale dôležitejšie orgány zatiaľ zrejme vynechali. A veru niet divu, keď sa pozrieme na doterajšie dôsledky ich rozhodnutí, ktoré pripravujú pre európskych lídrov, ktorí ich žiaľ, až na pár výnimiek, bez výhrad akceptujú.

Súčasná európska ekonomika totiž čelí mimoriadne náročnej situácii spôsobenej dvoma súbežnými krízami – pokračujúcimi sankciami voči Rusku a blokádou Hormuzského prielivu. Zatiaľ čo sankcie výrazne znížili obchod s Ruskom, spolu s blokádou kritickej námornej cesty spôsobujú akútny energetický šok. Kombinácia týchto faktorov vedie k vysokej inflácii, riziku recesie a narušeniu dodávateľských reťazcov.

Dôsledky protiruských sankcií

Dvadsiaty balík sankcií EÚ sa zatiaľ zameriava na sprísnenie existujúcich opatrení, ktoré sa orientujú najmä na príjmy Ruska z energetiky, vývoz amoniaku, finančný systém a siete obchádzajúce sankcie. Úradníci tvrdia, že kumulatívny účinok je už viditeľný. Je pochopiteľné, že sankcie ruskú ekonomiku zasiahli. Čo je však predovšetkým viditeľné je fakt, že krajiny EÚ definitívne strácajú ruský trh a dodávky surovín, ktoré sa vďaka tomuto sankčnému tlaku pomerne úspešne preorientovávajú na ázijské trhy.

Dovoz z Ruska klesol o približne 90 % v porovnaní s obdobím pred rokom 2022. Vývoz do Ruska sa prepadol o viac ako 60 % – z približne 730 miliárd eur v roku 2021 na 250 miliárd eur v roku 2025. Najväčšiu stratu zaznamenalo Nemecko, jeho vývoz do Ruska klesol o 73,6 % (čo predstavuje stratu približne 163 miliárd eur). Podobný pokles vývozu  nad 70 % zaznamenalo aj Poľsko a Francúzsko.

Sankcie priviedli aj k prudkému obmedzeniu dovozu ruského potrubného plynu a ropy a prechodu na oveľa drahší a neekologický skvapalnený plyn (LNG) z USA, Kataru a Nórska. Okrem nákladov na skvapalnenie a logistiku je LNG z USA ťažený frakovaním, ktoré mimoriadne zaťažuje životné prostredie planéty. Navyše pochopiteľne prináša vysokú volatilitu cien a masívne investície do terminálov, zásobníkov a sietí. Dôsledkom je trvalý nárast energetických nákladov pre priemysel a domácnosti.

Hoci cieľom sankcií bolo oslabiť ruskú ekonomiku, spôsobujú značné škody aj samotnej EÚ. Tieto opatrenia vedú k rastu cien energií a spomaľujú hospodársky rast v Európe, ktorá míľovými tempami stráca konkurencieschopnosť najmä voči USA a Číne.

Dôsledky americko-izraelskej agresie a blokády prielivu

Blokáda Hormuzského prielivu, kadiaľ prechádza približne pätina svetovej ropy, predstavuje pre európsku ekonomiku ďalší priamy a akútny šok. Súvisí s agresiou, ktorá viedla k zavedeniu americkej blokády s cieľom získať kontrolu nad touto oblasťou. To vyvolalo akútny nedostatok ropy, zemného plynu, hnojív a ďalších komodít a hrozbu recesie. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) varovala, že zásoby leteckého paliva v Európe vydržia len približne šesť týždňov. Ak sa situácia nevyrieši, čakajú nás masívne rušenia letov. Čistá strata dodávok ropy sa odhaduje na 13 miliónov barelov denne (13 % globálnej spotreby). Taliansky minister priemyslu varoval, že ak bude blokáda pokračovať, hrozí Európe ekonomická recesia. Nastúpi prudký rast cien a inflácia. Podľa Oxford Economics by cena Brent mohla vystreliť až na 190 dolárov za barel. Zvýšenie cien energií už teraz znamená pre EÚ dodatočné náklady vo výške 24 miliárd eur.

Globálna miera inflácie by potenciálne mohla dosiahnuť až 7,7 %. Súbeh oboch týchto kríz vytvára dokonalú búrku pre európsku ekonomiku. Prezidentka ECB Christine Lagardová priznala, že vyhliadky sú „hlboko neisté” a že banka pozorne sleduje, ako sa vyššie energetické náklady premietajú do inflácie. Okrem ropy a plynu je ohrozený aj dovoz hélia (kľúčové pre elektroniku) a dusíkatých hnojív (nevyhnutné pre poľnohospodárstvo). Blokáda sa dotýka aj dovozu surovín a chemikálií. Energeticky náročné odvetvia (chemický, hutnícky, hnojivá) v EÚ obmedzujú výrobu alebo ju presúvajú   mimo EÚ do USA či Ázie, alebo priamo krachujú.

EÚ vyzýva členské štáty na spoločný postup pri uvoľňovaní zásob a napĺňaní zásobníkov plynu, aby sa predišlo chaotickému nakupovaniu na trhu. Ak si spomenieme na „spoločný“ postup pri nákupe rúšok počas Covidu, či pokusy realizovať spoločnú energetickú politiku, dá sa o realizácii tejto výzvy pod vedením súčasnej Komisie dôvodne pochybovať.

Ukrajinský kameň sváru a zvyšok zdravého rozumu?

Ukrajina zázračne dokázala „opraviť“ ropovod „Družba“ len niekoľko dní po zmene vlády v Maďarsku. Tým sa zrušilo veto Maďarska a Slovenska, čo umožnilo veľvyslancom členských štátov EÚ odsúhlasiť úver vo výške 90 miliárd eur a 20. balík sankcií proti Rusku, píše agentúra Reuters. Z konečnej verzie bol vypustený bod o úplnom zákaze poskytovania služieb ropným tankerom Ruskej federácie – tento bod bol považovaný za náhradu mechanizmu „cenového stropu“. Vypustenie tohto bodu znamená, že Európska únia zachovala status quo a upustila od radikálneho sprísnenia pravidiel pre prepravu ruskej ropy po mori. Pôvodne sa plánovalo úplne zakázať európskym spoločnostiam (poisťovniam, majiteľom lodí, maklérom) obsluhovať akékoľvek tankery s ruskou ropou. To malo nahradiť súčasný mechanizmus „cenového stropu“. Ak by bol tento bod prijatý, preprava ropy z Ruskej federácie by sa stala kriticky zložitou a drahou. Teraz zostáva systém nezmenený – európske spoločnosti môžu poistiť a prepravovať ruskú ropu, ak sa predáva za cenu nižšiu ako stanovený limit (v súčasnosti je to 60 USD za barel). Ústupok bol urobený pod tlakom krajín, ktorých tankerová flotila (Grécko, Malta, Cyprus) alebo energetika (Maďarsko, Slovensko) závisia od stability ropného trhu.

Obávali sa prudkého skoku svetových cien ropy v dôsledku nedostatku ponuky. Dohodnutý balík tiež zachováva obvyklý súbor obmedzení: rozšírenie zoznamov fyzických a právnických osôb, ktorých aktíva v EÚ podliehajú zmrazeniu, ako aj zákaz vstupu. Rozhodnutie o sankciách bolo prijaté súčasne s dohodou o veľkej pôžičke pre Ukrajinu, ktorá bola predtým tiež blokovaná. Dohoda sa pretiahla kvôli nezhodám v rámci EÚ, vrátane požiadaviek Maďarska a Slovenska, ktoré od Ukrajiny požadovali otvorenie tranzitu ropy cez ropovod „Družba“, čo Kyjev kategoricky odmietal.

Volodymyr Zelenskyj ustúpil až po parlamentných voľbách v Maďarsku, v dôsledku ktorých sa k moci dostala vláda Pétera Magyara. Ráno 22. apríla sa na ukrajinskej strane začalo zvyšovanie tlaku a napĺňanie systému. Slovensko, Maďarsko a Česko boli Európskou radou oslobodené od financovania úveru a nebudú z neho vyplývať žiadne finančné záväzky. EÚ pôvodne chcela poskytnúť úver vo výške 210 miliárd eur, čiastočne financovaný z zmrazených ruských aktív, ale kvôli tvrdému odporu Belgicka a Maďarska musel byť plán zachránený a úver bol nakoniec poskytnutý z rozpočtu EÚ s nulovou úrokovou sadzbou.

Ani jednu ruskú molekulu? Kto to zaplatí?

Napriek uznaniu skutočnosti, že energetická kríza môže mať vážny dopad na krajiny Európskej únie, v Bruseli naďalej trvajú na tom, že dovoz ruských energetických zdrojov by bol „strategickou chybou“. Vyhlásil to európsky komisár pre energetiku Dan Jørgensen na tlačovej konferencii v Bruseli pri predstavení plánu Európskej komisie na riešenie energetickej krízy, založeného na zelenej a jadrovej energetike. „Z môjho pohľadu by to bola obrovská chyba. Rozhodnutie Európskej komisie je jednoznačné – v budúcnosti by sme nemali spotrebovať ani jednu molekulu ruského plynu,“ povedal Jørgensen.

Takto komentoval vyhlásenia niektorých európskych politikov, ktorí si zachovali zvyšok zdravého rozumu a navrhujú vrátiť sa k nákupu ruských energetických zdrojov. Jorgensen skôr informoval, že náklady Európskej únie v dôsledku rastu cien energetických zdrojov po útoku USA a Izraela na Irán dosiahli 24 miliárd eur. Toto je číslo k danému momentu, čo znamená, že v budúcnosti určite ešte porastie. A podľa vyhlásení z Bruselu porastie veľmi výrazne.

Stojí za zmienku, že po začatí konfliktu na Blízkom východe ceny plynu v Európe vzrástli o 70 percent, ceny ropy o 60 percent. Cena nafty a leteckého kerosínu sa viac ako zdvojnásobila a dosiahla historické maximá. Európske letecké spoločnosti sú nútené obmedzovať lety a varovať pred prudkým zvýšením cien leteniek, zatiaľ čo energeticky náročné odvetvia – hutníctvo a chemický priemysel – strácajú konkurencieschopnosť kvôli neprimerane vysokým výrobným nákladom. Konkrétne letecká spoločnosť Lufthansa oznámila zrušenie stratových letov v Európe počas letnej sezóny. Rozhodnutie bolo prijaté s cieľom ušetriť letecké palivo. Obmedzenie letov sa dotkne letísk vo Frankfurte a Mníchove a bude platiť do konca októbra. Zároveň už bolo zrušených 120 letov z Frankfurtu do poľských miest Bydgoszcz a Rzeszów, ako aj do Stavangeru v Nórsku do konca mája. Uvádza sa, že letecká spoločnosť počíta s úsporou približne 40 tisíc metrických ton leteckého paliva. A samozrejme, príkladu Nemcov môžu pokojne nasledovať aj iné európske letecké spoločnosti. Blokáda Hormuzského prielivu sa odrazila nielen na dodávkach paliva, ale aj hnojív. Európski poľnohospodári čelia prudkému nárastu nákladov na palivo pre techniku a hnojivá, čo robí produkciu obilia, mäsa a mlieka nerentabilnou. Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde varovala pred rizikom regulácie cien potravín, keďže ceny potravín sú jednou z najcitlivejších otázok pre obyvateľstvo.

Súbeh dôsledkov nedomyslených rozhodnutí a expanzívnej agresie

Ekonomika EÚ je teda vystavená kombinovanému tlaku vlastných sankcií voči Rusku a vonkajšiemu šoku z konfliktu na Blízkom východe. Kým prvý spôsobuje štrukturálne zmeny a stratu trhov, druhý vyvoláva okamžitú krízu likvidity a cien. Európa sa tak ocitá v režime riadenia nedostatku a zároveň čelí hrozbe stagflácie, teda kombinácie ekonomickej stagnácie a vysokej inflácie. Rusko napriek vojnovému konfliktu de facto s celým kolektívnym Západom a sankciám, ktoré výrazne ovplyvnili jeho ekonomiku, využilo tento čas na hľadanie alternatívnych partnerov pre ekonomickú spoluprácu a odber ruských surovín v Ázii a v rámci zoskupenia BRICS a naučilo sa úspešne nahradzovať mnohé západné technológie a tovary. Je teda veľmi pravdepodobné, že keď sa Európa spamätá a vyskočí z nezmyselného sankčného kolotoča, ruské trhy budú dávno obsadené a ruské suroviny budú mať nových, spoľahlivých odberateľov.

Ruský osobitný prezidentský splnomocnenec pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím a generálny riaditeľ Ruského fondu priamych investícií (RDIF) Kirill Dmitrijev uviedol, že Európa potrebuje ruskú energiu, aby prežila. „Zvyšok inštinktu sebazáchovy velí krajinám Európskej únie, aby zaujali vyváženejší postoj,“ uviedol Dmitriev.

Prečítajte si tiež:

• Rada EÚ schválila 20. balík protiruských sankcií a poskytnutie úveru Ukrajine vo výške 90 miliárd eur
• Zelenskyj označil dnešok za „dôležitý deň pre ukrajinskú obranu“
• Aké dôsledky môže mať poskytnutie úveru vo výške 90 miliárd eur Ukrajine?