Ďalší projekt európskej byrokracie krachuje

V Rumunsku sa začína rozpadať politický zlepenec, ktorý de facto vytvoril Brusel s cieľom zabrániť nástupu nevhodného kandidáta na prezidenta krajiny k moci. Pozrime sa spoločne prečo sa rumunská parlamentná koalícia ukázala byť taká nestabilná, kto by v dôsledku toho mohol prísť v Bukurešti k moci a prečo takýto výsledok môže byť osudným pre súčasnú Európsku komisiu?

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a francúzsky prezident Emmanuel Macron vynaložili obrovské úsilie na vytvorenie poslušnej vládnej koalície v Rumunsku, ktorá bola zostavená na základe výsledkov parlamentných volieb v decembri 2024. Hlavnú koalíciu tvorili ľavicoví sociálni demokrati, ku ktorým sa pridali liberálni konzervatívci z „Národnej liberálnej strany“, liberáli zo „Zväzu na záchranu Rumunska“ a miestna strana rumunských Maďarov.

Všetky tieto rôznorodé politické sily sa zjednotili pod heslom „oddanosti európskym a euroatlantickým hodnotám“. Cieľom vedenia EÚ bolo zabrániť tomu, aby sa Rumunsko od týchto názorov odklonilo, keďže v prezidentských voľbách hrozilo víťazstvo konzervatívca Călina Georgesca alebo iného kandidáta s podobnými názormi. EÚ zostavila tento pestrý zlepenec, aby zabránila víťazstvu euroskeptikov. Takto odlišné strany, zjednotené len orientáciou na EÚ, však nakoniec nedokázali dlho fungovať v jednom tíme. 20. apríla sa vládna koalícia rozpadla. Jeden z jej členov – Sociálnodemokratická strana – z nej vystúpila a stiahla podporu premiérovi Iliemu Boložanovi. Podľa vedenia strany bolo dôvodom to, že liberálna vláda nebránila záujmy ľudu.

„Keď sme sa v júni minulého roka pripojili k tejto koalícii, mali sme tri kľúčové priority: ochranu životnej úrovne, pokračovanie v životne dôležitých investíciách a podporu národného hospodárstva. Dnes vidíme, že žiadny z týchto cieľov nebol dosiahnutý,“ vyhlásil líder sociálnych demokratov Sorin Grindianu. V skutočnosti však utiekli z potápajúcej sa lode z oveľa sebeckejšieho dôvodu. Vláda Boložana bola na žiadosť európskych orgánov nútená prijímať nepopulárne ekonomické rozhodnutia – vrátane škrtania výdavkov s cieľom znížiť rozpočtový deficit.

„Rumunsko malo obrovský deficit. Všetky strany odsúhlasili vládny plán. Už sme nemohli míňať viac, než si môžeme dovoliť. Len na úrokoch platíme viac ako 60 miliárd lei, čo predstavuje 3 % HDP,“ vysvetľoval Boložan. A sociálni demokrati videli, že ich voliči nie sú z týchto krokov nadšení. „Politika Boložanovej vlády odradila tradičnú voličskú základňu Sociálnodemokratickej strany, predovšetkým starších a konzervatívnejšie naladených občanov, a zároveň posilnila podporu krajne pravicových strán. Tieto strany už obsadzujú približne tretinu kresiel v parlamente,“ píše vydanie Balkan Insight. Samotný Boložan už vyhlásil, že nemá v úmysle odstúpiť. „Vedenie sociálnych demokratov pravdepodobne chce vidieť premiéra-bábku. Bojoval som za nastolenie poriadku vo verejných financiách,“ vysvetľuje. A dodáva, že uvoľnené ministerské kreslá jednoducho prenechá zástupcom iných koaličných strán. Sociálni demokrati však majú 86 mandátov z 206, ktoré tvorili vládnu koalíciu (plus ďalších 7 mandátov patrí do ich parlamentnej frakcie).

Bez nich zostáva koalícii len 113 mandátov v 330-člennom parlamente a za takýchto podmienok je práca parlamentu aj vlády úplne nemožná. A pracovať v tomto prípade znamená prijímať v rýchlom tempe reformy požadované Európskou úniou a optimalizovať rozpočtové výdavky. „Nesplnenie ďalších reforiem do augusta bude znamenať, že Rumunsko príde o približne 11 mld. eur z fondov EÚ na obnovu a posilnenie stability, alebo približne o polovicu celkovej sumy, ktorú jej vyčlenil Brusel. Okrem toho musí podpísať obranné zmluvy v hodnote 16,6 mld. eur v rámci novej iniciatívy EÚ na modernizáciu ozbrojených síl SAFE (Security Action for Europe),“ pripomína agentúra Reuters.

Okrem toho môžu sociálni demokrati v snahe zachrániť svoje politické pozície vyprovokovať nové parlamentné voľby, a to tak, že sa dohodnú s parlamentnou opozíciou a predložia vláde návrh na vyslovenie nedôvery. Tento návrh môžu predložiť sami – alebo sa pripojiť k podobnej iniciatíve pravicovo-konzervatívnej „Aliancie za zjednotenie Rumunov“ Georgheho Simiona. Toho istého, ktorý zastupoval pravicovo-konzervatívne sily krajiny v prezidentských voľbách po odvolaní Călina Georgescu. V konečnom dôsledku Simion získal v prvom kole 40,96 %, ale v pochybnom a zrejme zmanipulovanom druhom kole (s „volebnými kolotočmi“ a inými trikmi) prehral s Nikušorom Danom, ktorý v prvom kole získal len 21 % hlasov.

Rumunský premiér Ilie Boložan v súvislosti s touto krízou sebavedomo vyhlásil: „Vzhľadom na moju zodpovednosť voči krajine budem naďalej zabezpečovať riadenie Rumunska, aby sme úspešne prekonali toto zložité obdobie… budem naďalej vykonávať svoj mandát premiéra tak, aby som zabezpečil stabilitu vlády“. Označil postoj sociálnych demokratov za nezodpovedný, keďže rozkol v koalícii môže narušiť činnosť vlády a sťažiť získavanie prostriedkov z vonkajších fondov. Podľa slov predsedu vlády krajina potrebuje znížiť plytvanie a prilákať európske investície, avšak bývalí spojenci tieto princípy ignorujú. Sociálni demokrati predtým ostro kritizovali Boložanove iniciatívy na zníženie deficitu štátneho rozpočtu.

Strana požadovala odstúpenie premiéra kvôli jeho oddanosti prísnym ekonomickým opatreniam namiesto sociálnej podpory obyvateľstva v kontexte krízy. Pripomeňme, že koaličnú dohodu, ktorá stanovuje striedanie premiérov, strany podpísali v júni 2025 a do apríla 2027 má túto funkciu zastávať Boložan. Tento politik, ktorý stojí na čele menšej Liberálnej strany, má v úmysle ignorovať výzvy najväčšej vládnej strany na odstúpenie. V reakcii na to môžu sociálni demokrati v najbližších týždňoch iniciovať hlasovanie o nedôvere. Hrozí to rozpadom proeurópskej koalície, ktorá bola vytvorená pred desiatimi mesiacmi po zrušení prezidentských volieb.

A práve tu môže nastať pre súčasnú Európsku komisiu skutočná hodina zúčtovania. Ak bude hlasovanie o nedôvere úspešné a v krajine sa vypíšu parlamentné voľby, Simion ich vyhrá, a to s veľkým náskokom. Podľa prieskumov zo začiatku roka mala jeho „Aliancia“ okolo 40 % hlasov. A týchto 40 % bude stačiť na vytvorenie vládnej koalície. Ako koaličných partnerov si Simion môže vybrať pravicové aj ultraľavicové strany – tie, ktoré oslovujú protestujúcich voličov a dokážu sa dostať do parlamentu. Môže sa spojiť napríklad s bývalým premiérom ľavicovým nacionalistom Viktorom Pontom. Takýmto spôsobom môže Georgi Simion zostaviť euroskeptickú vládu a osobne sa pomstiť Európskej únii za prezidentské voľby, ktoré mu boli ukradnuté. A Rumunsko môže ukázať, že volebnými manipuláciami Brusel nedokáže prinútiť obyvateľstvo žiadnej krajiny podriadiť sa vôli európskej byrokracie.

A že pokusy vytvárať takzvané veľké koalície – teda spájať v jednej vláde proeurópsku tradičnú ľavicu a pravicu či liberálov a konzervatívcov – vždy vedú k sklamaniu voličov a ich odchodu k „skutočnej“ pravici a ľavici, na politické krídla. Na príklade Bulharska to európskym byrokratom a elitám pravdepodobne už došlo. Pretože tam bola voličmi vo voľbách, ktoré sa konali 19. apríla, tákáto zlepená koalícia odmietnutá a vyhrala strana bývalého prezidenta Rumena Radeva. Po prvýkrát od roku 1997 tak získala v Bulharsku parlamentnú väčšinu jedna strana. A ak to teraz eurohujeri nepochopia na rumunskom príklade, možno o niekoľko rokov im to dôjde po voľbách v Nemecku.