Liberáli, konzervatívci a bombardéry: Irán v troskách je pre niekoho dobrý Irán

Od začiatku tohoročnej vojny USA/Izrael VS Irán je zjavné, že západní lídri (tí z EÚ v prvom rade) hovoria o porušovaní medzinárodného práva len tichým hláskom – jedným dychom totiž dodávajú radikálnu kritiku iránskej teokracie tak, aby z toho jasne vyplynula jej „neoprávnenosť.”

Ujasním hneď skraja, že nejdem brániť žiaden režim ani zriadenie – ide tu však o samotné princípy medzinárodného práva. Tie sú evidentne ohýbané podľa potrieb „veľkej demokratickej dvojice”, keď treba predviesť demonštráciu sily. Pretože nádej na zmenu režimu v Teheráne bola od začiatku mizivá. Rovnako, ako pravdepodobnosť priameho výsadku spojeneckých síl. Dobré úmysly voči iránskemu ľudu či zámienka preventívneho úderu vyznejú ako zlý žart.

Teraz bomby zabíjajú civilistov – čo na to liberáli?

Výrazný (a nečakaný) príklad dal všetkým britský premiér Keir Starmer (takpovediac „sociálny liberál”, keď vyhlásil, že neverí na zmenu režimu, ktorá prichádza z oblohy. Ostrovania sa teda zjavne poučili na chybách Tonyho Blaira, ktorý nemal problém vtiahnuť Západ do nespravodlivej vojny proti Iraku pod falošnou zámienkou (vraj za to mohli chybné spravodajské informácie…).

Zaujímavosť: Starmerovi narástla popularita po odmietnutí pripojiť sa s USA a Izraelom do útočnej koalície (isteže je diskutabilné, či sa tak stalo z dôvodov mierového postoja, alebo vďaka odvahe postaviť sa Trumpovi…).

Opačný postoj zaujala šéfka Európskej komisie. Podľa von der Leyenovej je už „kredibilný prechod” na čase () – vraj má odrážať „demokratické ašpirácie statočných ľudí Iránu.” Pritom sprvu apelovala na zdržanlivosť všetkých zúčastnených, ako aj na medzinárodné právo.

A síce sa veľmoci nezúčastnia priamych útokov, ich vajatavý postoj hovorí v prospech Washingtonu a spol.

Nuž, záujmy sa menia, zrejme niekedy aj podľa toho, odkiaľ fúka vietor, ale čo už my, ľud pospolitý, môžeme vedieť…

Pritom európska elita si strieľa do vlastnej nohy – veď jediný, komu konflikt (ekonomicky) prospieva, je liberálmi nenávidené Rusko! Tým sa súčasne oslabuje pozícia Ukrajiny. Ale tak ďaleko asi nepotrebujú myslieť…

Keď hovoríme o krátkom myslení, rad je na progresívcoch z PS. Tam sa do jedného vyjadrenia dokážu vtesnať tri protichodné tvrdenia. Ivan Korčok síce volá za rokovací stôl s tým, že riešenie krízy má byť diplomatické, no zároveň v druhom pláne ospravedlňuje intervenciu – veď ako ináč chápať tieto slová: „Zásah prichádza po neúspešných diplomatických rokovaniach”?

Diplomatické rokovania o čom, prosím vás? Najvyšší duchovný prijal pred X rokmi fatwu, že jadrová bomba nebude. Bodka. Ale my s našim koloniálnym myslením chceme samozrejme tlačiť a tlačiť. A rozbíjať. Ako v Iraku a inde vo svete. Takže „zásah” ako keby bol z nášho hľadiska legitímny. Tých vyše sto detí čo padlo pod bombami v troskách základnej školy sú asi vedľajšie straty, s ktorými máme vedieť žiť. Viete, čo by robili s Rusmi, keby sa podobná nedbanlivosť udiala na Ukrajine?

Ja čítam podobné vyhlásenia tak, že od Iránu žiadajú kapituláciu. Lebo môžu.

A čo na to konzervatívci?

V tomto prípade sa názory rôznia. U našincov nie, tam sa napríklad Miriam Lexmann z KDH vyfarbila už dávno vyjadreniami, že útok na Irán vraj mohol byť aj obranného charakteru – v mene ochrany demokratických krajín. Tiež sa chytáte za hlavu? Ako nám Irán kedy ublížil? Vyjadrili sa niekedy proti ľuďom Európy? V minulosti som o tom nepočul, ale po novom im možno dávame dôvody…

Západné náboženské elity majú zdržanlivejší tón (pravda, ako kto…): napríklad jeruzalemský arcibiskup Hosam Naoum vyzval zúčastnené strany, aby odvrátili svet od globálnej katastrofy.

Rozkol však vidieť aj v rámci Trumpovej voličskej základne. Mladí Republikáni sa rozdelili na dve strany – tí druhí nesúhlasia s postupom svojho prezidenta. Hovoria, že ho nevolili „kvôli tomuto” a pociťujú aj priame sklamanie, niektorí sa dokonca nazdávajú, že Trump už nie je ten, aký býval…

K tomu by som už len požiadal všetkých, aby si všimli americkú zahraničnú politiku, pokiaľ ide o Izrael. Pretože kým prezidenti sa menia, zameranie ostáva rovnaké.

Zoberte si z toho ponaučenie, aké len chcete.

Prečítajte si tiež

• USA vysielajú na Blízky východ niekoľko tisíc vojakov
• Vojna na Blízkom východe nemá podľa Berlína nič spoločné s NATO
• Amerika neplánuje zbrane sľúbené Ukrajine presmerovať na Blízky východ