– Výbor po správe NKÚ nežiadal od rezortu nič luxusné. Pýtal si plán, harmonogram, krytie a stratégiu, teda veci, ktoré mali byť dávno hotové.

– Správa NKÚ ukazuje, že pri najväčších kultúrnych projektoch nechýbali len peniaze. Chýbala koordinácia, kontrola a schopnosť štátu dotiahnuť vlastné priority do konca.

– Pri Krásnej Hôrke sa naplno otvára otázka, či je Slovensko tak bohatý štát, aby si mohlo dovoliť roky manažérsky zlyhávať.

Kultúrny výbor tento týždeň neprerokoval len starú správu NKÚ. Otvoril obraz štátu, ktorý mal peniaze aj čas, no pri obnove vlastných pamiatok dlhodobo zlyhával v riadení. To je podstatnejšie než prestrelka medzi koalíciou a opozíciou o zodpovednosti za tento stav. Keď musí parlamentný výbor po kontrole žiadať od ministerstva kultúry plán obnovy s harmonogramom a finančným krytím, problém už nie je len v kultúre. Je v tom, ako štát riadi vlastné priority. Aj samotný NKÚ pritom odporučil výboru zaviazať ministerstvo, aby takýto materiál predložilo.

Podstatný nebol priebeh rokovania, ale jeho výsledok

Výsledok rokovania je jednoduchší než jeho atmosféra. Výbor uložil ministerstvu kultúry, aby do 30. novembra predložilo plán obnovy národných kultúrnych pamiatok v správe štátu s harmonogramom a finančným krytím. Táto časť prešla pomerom 8 za, 1 sa zdržal.

Do konca júla majú šéfovia SNG a SNM predstaviť členom výboru dlhodobú stratégiu rozvoja inštitúcií. Táto časť prešla pomerom 9 za. Uznesenie obsahuje aj požiadavku, aby ministerstvo kultúry do 30. júna 2026 zorganizovalo stretnutie so zástupcami kultúrnej obce k smerovaniu kultúrnej politiky štátu. Táto časť prešla pomerom 7 za, 2 sa zdržali. Uznesenie ako celok prešlo jednohlasne.

To podstatné je inde. Výbor tým nepriamo priznal, že rezort a jeho kľúčové organizácie musia dodatočne doručiť veci, ktoré mali mať dávno pripravené. Práve v tom je podstata celého problému.

NKÚ nepísal o smole, ale o zlyhaní riadenia

Správa NKÚ, ktorú výbor prerokoval, neopisuje jednu nehodu ani jednu zlú personálnu epizódu. Opisuje systém, ktorý dlhodobo zlyhával v riadení. Kontrolóri konštatujú, že ministerstvo kultúry nenapĺňalo svoju koordinačnú a riadiacu úlohu v potrebnom rozsahu. Pri obnove hradov prenieslo zodpovednosť na Slovenské národné múzeum, ktoré nemalo dosť kvalifikovaných ľudí na riadenie rozsiahlych a dlhodobých stavebných projektov. Rezort zároveň nemal jednotný projektový rámec pre veľké investície a zlyhal pri riadení aj koordinácii obnovy.

Tvrdý je aj opis stavu v podriadených inštitúciách. V SNG podľa NKÚ zlyhalo finančné riadenie, chýbal funkčný interný kontrolný systém a rekonštrukcia areálu sa výrazne predražila. V SNM sa ukázal systémový problém pri plánovaní a riadení veľkých investičných akcií. Chýbala kontinuita rozhodovania, pevné projektové riadenie aj účinný zmluvno-finančný dohľad.

Teda nejde len o kultúrny spor. Ide o štát, ktorý pri vlastných projektoch nevie udržať poriadok ani tam, kde by to malo byť samozrejmé. A pri takýchto projektoch každý sklz stojí peniaze.

Daňovník neplatí len opravy, ale aj neschopnosť

Správa NKÚ ukazuje, že daňovník pri obnove pamiatok neplatí len samotné stavby. Platí aj cenu slabého riadenia. Pri SNG sa pôvodne dohodnutá cena rekonštrukcie 38 miliónov eur bez DPH zvýšila dodatkami na takmer 62 miliónov eur bez DPH a trvanie prác sa predĺžilo o štyri roky. Kontrolóri pritom konštatujú aj porušenia verejného obstarávania a finančného riadenia.

Podobne pri Spišskom hrade NKÚ píše, že havarijný stav Románskeho paláca bol známy viac ako desať rokov, no včasné a účinné opatrenia neprišli. Obnovu potom sprevádzali problémy vo verejnom obstarávaní, súdne spory, vypovedanie zmluvy zhotoviteľovi pre meškania aj nezhody o kvalite prác.

To už nie je problém pamiatkárov ani riaditeľov inštitúcií. To je problém každého, kto platí štát. A práve tu sa láme aj obrana ministerky kultúry. Po výbore odkázala, že niekedy je dôležitejšie konať a zachraňovať padajúcu budovu, než v kancelárii vypracúvať stratégie. Lenže správa NKÚ nehovorí, že problémom rezortu bolo priveľa papierov. Hovorí presný opak. Pri veľkých projektoch chýbali základné podmienky riadenia: jasná zodpovednosť, stabilné projektové vedenie, účinná kontrola a včasné rozhodovanie.

Preto nejde o spor medzi ľuďmi, ktorí chcú pracovať, a ľuďmi, ktorí chcú len diskutovať. Ide o spor medzi štátom, ktorý vie riadiť, a štátom, ktorý improvizuje. A pri národných pamiatkach je improvizácia najdrahšia forma nečinnosti. Najtvrdšie to vidno na Krásnej Hôrke.

Nie sme taký bohatý štát

Pri Krásnej Hôrke NKÚ výslovne uvádza, že išlo o dlhodobý príklad zlyhania riadenia investičného projektu, hoci boli k dispozícii finančné zdroje 38,5 milióna eur. Chýbala jasne určená zodpovednosť, stabilné projektové riadenie, účinná kontrola aj včasné rozhodovanie. Stavebná činnosť sa začala až desať rokov po požiari a hrad dodnes nie je sprístupnený verejnosti.

To je moment, pri ktorom sa treba prestať vyhovárať na všeobecnú náročnosť obnovy pamiatok. Ak má štát peniaze a aj tak roky nevie pohnúť projektom pre slabé riadenie, problém už nie je v nedostatku zdrojov. Je v tom, že si dovolí draho zlyhávať.

Preto má zmysel položiť jednoduchú otázku: je Slovensko tak bohatý štát, aby si mohlo dovoliť takýto luxus? Odpoveď je nie. Slabšia krajina si môže dovoliť menej omylov, nie viac. O to viac musí vedieť určiť zodpovednosť, držať projekt v rukách a strážiť kontinuitu.

Pri Krásnej Hôrke sa nestalo len to, že sa obnova vlečie. Podľa NKÚ sa neúmerne predlžovala, rástli náklady a pokračovala degradácia pamiatky. Hrad pritom zostal zatvorený pre verejnosť, čo podľa kontrolórov oslabuje aj dôveru spoločnosti vo verejné inštitúcie.

Toto je jadro celej veci. Nie nedostatok peňazí, ale drahé zlyhanie štátu pri riadení vlastných priorít.

Nie chaos v kultúre, ale problém štátu

Výbor si napokon nevypýtal nič mimoriadne. Chcel plán, harmonogram, finančné krytie, stratégiu rozvoja a stretnutie s kultúrnou obcou. Práve tým však ukázal podstatu problému. Ak musí výbor po správe NKÚ osobitným uznesením žiadať elementárne riadiace výstupy, štát očividne nemá veci pevne v rukách ani dnes.

Najväčšia chyba by bola uzavrieť túto tému vetou, že v kultúre je chaos. To je málo. Chaos je len dôsledok. Príčina je v štáte, ktorý nevie stabilne riadiť projekty, aj keď ich sám označí za prioritné, vyčlení na ne peniaze a o ich problémoch vie roky dopredu.

Krásna Hôrka, Spišský hrad, SNG a SNM nie sú len kultúrne inštitúcie a stavby. Sú testom, či štát dokáže robiť základné veci: určiť zodpovednosť, udržať kontinuitu, strážiť kontrolu, reagovať včas a dotiahnuť to, čo sľúbil.

Ak toto nevie ani pri národných pamiatkach, ktoré majú byť výkladnou skriňou štátu, potom problém nie je len v rezorte kultúry. Je v samotnom štáte. A Slovensko na takýto drahý štát jednoducho nemá.